Bombaj

Bombaj
Mumbai
hlavné mesto indického štátu Mahárašatra
Súbor:Mumbai Montage.jpg V smere hodinových ručičiek z hora pohľad na Cuff Parade, hodiny Rajabai Tower, Taj Mahal Hotel, Nariman Point a brána Indie
Oficiálny názov: मुंबई
Štát	India
Fed. štát	Maháraštra
Nadmorská výška	14 m n. m.
Súradnice	18°58′30″S 72°49′33″V
Rozloha	603 km² (60 300 ha)
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bombaj alebo Mumbai (मुंबई) je mesto v Indii a hlavné mesto indického štátu Maháraštra. Bombaj je najviac zaľudnené mesto v Indii a štvrté najľudnatejšie mesto na svete, s počtom obyvateľov v metropolitnej oblasti približne 20,5 milióna obyvateľov. Spolu so susednými mestskými oblasťami, vrátane miest Navi Mumbai a Thane je jedná z najviac zaľudnených mestských oblastí na svete. Bombaj leží na západnom pobreží Indie a má aj prírodný prístav. V roku 2009 bol Bombaj menovaný za svetové mesto. Bombaj je najbohatšie mesto v Indii a má najvyššiu HDP, než akékoľvek mestá v južnej, západnej, či strednej Ázii.

V minulosti bol Bombaj domovom komunity rybárskych kolónií. Po celé stáročia bol Bombaj pod kontrolou domorodými ríšami, bolo to pred tým než prišli Portugalci a následne Briti. V 18. storočí sa začal stavať projekt Hornby Vellard, ktorý sa ujal pri rekultivácii priestoru medzi ostrovmi a morom a bol ukončený roku 1845. Ekonomický a vzdelávací vývoj mesta sa začal už od 19. storočia. To sa stalo silným základom pre indické hnutie za nezávislosť začiatkom 20. storočia. Keď India získala nezávislosť v roku 1947 bolo mesto začlenené do štátu Bombaj. Keď bol vytvorený štát Mahárašatra sa mesto stalo hlavným mestom a mesto bolo premenované na Bombaj roku 1996.

Bombaj je komerčné a obchodné mesto Indie a je tiež jeden z popredných desiatich centier obchodu, tvoriaci 5% HDP Indie, 25% priemyselnej produkcie, 70% námorného obchodu a 70% ekonomiky Indie. V Bombaji sa nachádzajú dôležité finančné inštitúcie ako Reserve Bank of India, Bombay Stock Exchange a je firemné sídlo mnohých indických spoločností. Bombaj je tiež domov pre niektoré popredné indické vedecké a jádrové inštitúcie, ako je Ministerstvo pre atómovú energiu, BARCO, TIFL. Mesto má tiež filmový a televízny priemysel. Mesto má zmes mnohých národností a kultúr.

História

Bombaj stál v minulosti na siedmich ostrovoch: hlavný bol Bombay Island, Parel, Mazagaon, Mahi, Colaba, Worl a Little Colaba. Predmestie Bombaju bolo obývané už od mladšej doby kamennej (pleistocénu), ako uviedol britský archeológ Todd v roku 1939. Predpokladá saže od roku 2000 pred Kristom alebo skôr prišiel rybársky kmeň Koli na ostrovy.

V treťom storočí pred Kristom vládla ostrovom Maurjovská ríša, ktorej vládol budhistický císar Ashoka z Magadha. Jaskyňa Kanheri slúžila ako centrum budhizmu v západnej Indii v treťom storočí pred Kristom.

Medzi druhým storočím pred Kristom a deviatím storočím po Kristovi vládli ostrovom rôzne indické dynastie: Satavahanas, Kshatrapas, Abhiras, Vakatakas, Kalachuris, Čálukjovci, Rashtrakutas a Silhara. Niektoré z najstarších stavieb v meste z toho obdobia sú rôzne jaskyne (Jogeshwari, Elephanta), Walkeshwarová hrobka a Banganga Tank.

Kráľ Bhimdev založil v 13. storočí kráľovstvo, ktoré malo centrum na ostrove Mahi a priviedol skupinku osadníkov Pathare Prabhu. Neskôr ostrovy obsadili moslimovia a začali patriť do sultanátu Dillí. Neskôr sa ostrovy pridali ku sultanátu Gujarat, ktoré viedlo ku konštrukcii väčšinu mešít.

Vláda Európy

Neskôr začala Bombaj ovládať ríša Mughalov, ktorá bola dominantnou ríšou celej Indie v 16. storočí. S rastúcou silou riše Mughalov začal mať strach sultanát Gujarat. A tak dňa 23. 12. 1534 podpisali Basseinsku zmluvu s Portugalskou ríšou. Sedem ostrovov začala ovládať Portugalska ríša, tak sa do mesta prinieslo kresťanstvo, začali vznikať rehoľné rády a začali sa stavať kostoly (Kostol sv. Michala v Mahi, Babtistický kostol sv. Jána v Andheri, kostol sv. Ondreja v Bandre a Gloria Church v Byculle).

Dňa 11. 5. 1661 začalo ostrovom vládnuť Britské impérium. Síce zostala väčšina ostrovov pod vládou Portugalcov, od roku 1665 až 1666 sa podarilo ostrovy získať pod vládu Británie. Ostrovy ostali pod vládou Východoindickej spoločnosti. Dňa 27. marca 1668 bola podpísaná kráľovska listina. Neskôr sa Bombaj stal provinciou Británie.

V polovici 18. storočia, začal Bombaj rásť do hlavného obchodného mesta, a získal obrovský príliv migrantov z celej Indie. V roku 1782 sa začal stavať projekt Hornby Vellard, ktorý mal ostrovy spojiť do jedného mesta a v roku 1845 sa ostrovy spojili. Počas americkej občianskej vojny bol v meste svetový obchod s bavlnou.

Keď sa Suezký prieplav otvoril sa stal Bombaj najväčším prístavom na arabskom mori. V roku 1896 vypukla v Bombaji morová epidémia, kde umrelo 1900 ľudi za týždeň a ľudia utekali z Bombaja. Tým bol ovplyvnení obchod s bavlnou. Mesto Bombaj bolo svedkom indického hnutia za nezávislosť.

Partnerské mestá

• Berlín, Nemecko
• Londýn, Veľká Británia
• Los Angeles, USA
• Petrohrad, Rusko
• Stuttgart, Nemecko
• Jokohama, Japonsko

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bombaj