Alamani: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
d pridaná Kategória:Germáni pomocou použitia HotCat
štylistika; výhonok, niekoľko nejasností
Riadok 1: Riadok 1:
'''Alamáni''' bol zväz germánskych kmeňov [[Svébi|svébskeho]] pôvodu historicky doložený od [[3. storočie|3. storočia]]. Alamáni obývali [[Labe|polabskú]] oblasť, ktorá sa rozprestierala od [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenburska]] po [[Čechy]]. Odtiaľto invadovali na horný [[Rýn]] a do [[Podunajsko|Podunajska]]. Vybojovali početné bitky s [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste ''Mediolanum'' (dnešné [[Miláno]]) ich porazil cisár Gallienus.
'''Alamáni''' bol zväz germánskych kmeňov [[Svébi|svébskeho]] pôvodu historicky doložený od [[3. storočie|3. storočia]]. Alamáni obývali [[Labe|polabskú]] oblasť, ktorá sa rozprestierala od [[Meklenbursko-Predpomoransko|Meklenburska]] po [[Čechy]]. Odtiaľto podnikali výboje na horný [[Rýn]] a do [[Podunajsko|Podunajska]]. Vybojovali početné bitky s [[Rimania (staroveký národ)|Rimanmi]], prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste ''Mediolanum'' (dnešné [[Miláno]]) ich porazil cisár Gallienus.


V roku [[357]] ich porazil cisár [[Julián Apostata]] pri sídle ''Argentoratum'' (dnešný [[Strasbourg]]) .
V roku [[357]] ich porazil cisár [[Julián Apostata]] pri sídle ''Argentoratum'' (dnešný [[Strasbourg]]) .


Kmeňový zväz Alamánov dosiahol v [[5. storočie|5. storočí]] rozvoj na území dnešného juhozápadného [[Nemecko|Nemecka]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].
Kmeňový zväz Alamánov dosiahol v [[5. storočie|5. storočí]] rozvoj na území dnešného juhozápadného [[Nemecko|Nemecka]] a [[Švajčiarsko|Švajčiarska]].<!-- tu treba upresniť aký rozvoj dosiahol -->


V období [[496]] - [[497]] boli pod nadvládou [[Frankovia|Frankov]], pričom až v roku [[536]] boli definitívne podrobení.
V období [[496]] - [[497]] boli pod nadvládou [[Frankovia|Frankov]], pričom až v roku [[536]] boli definitívne podrobení.


Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa objavovujú v horizonte 5. až 8. storočia. Boli odkryté pohrebiská (Hailfingen, Schretzheim, Mengen), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská (Glauberg).
Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa vyskytujú v horizonte 5. až 8. storočia. Boli odkryté pohrebiská (Hailfingen, Schretzheim, Mengen), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská (Glauberg).


==Zdroj==
==Zdroj==
''Encyklopédia archeológie'', Bohuslav Novotný a kol. Obzor, 1986, strana 35
* ''Encyklopédia archeológie'', Bohuslav Novotný a kol. Obzor, 1986, strana 35

{{Dejepisný výhonok}}


[[Kategória:Germáni]]
[[Kategória:Germáni]]

Verzia z 10:01, 26. november 2012

Alamáni bol zväz germánskych kmeňov svébskeho pôvodu historicky doložený od 3. storočia. Alamáni obývali polabskú oblasť, ktorá sa rozprestierala od Meklenburska po Čechy. Odtiaľto podnikali výboje na horný Rýn a do Podunajska. Vybojovali početné bitky s Rimanmi, prenikli aj na územie dnešného Talianska. Pri meste Mediolanum (dnešné Miláno) ich porazil cisár Gallienus.

V roku 357 ich porazil cisár Julián Apostata pri sídle Argentoratum (dnešný Strasbourg) .

Kmeňový zväz Alamánov dosiahol v 5. storočí rozvoj na území dnešného juhozápadného Nemecka a Švajčiarska.

V období 496 - 497 boli pod nadvládou Frankov, pričom až v roku 536 boli definitívne podrobení.

Archeologické nálezy v súvislosti s Alamánmi sa vyskytujú v horizonte 5. až 8. storočia. Boli odkryté pohrebiská (Hailfingen, Schretzheim, Mengen), početné vidiecke sídla a opevnené hradiská (Glauberg).

Zdroj

  • Encyklopédia archeológie, Bohuslav Novotný a kol. Obzor, 1986, strana 35