Geomorfologické členenie: Rozdiel medzi revíziami
d odkaz fix. |
d odkaz fix. |
||
Riadok 11: | Riadok 11: | ||
# [[Geomorfologický subsystém]] - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. [[Alpy]], [[Karpaty]], [[Panónska panva]]). „Subsystém odpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky." |
# [[Geomorfologický subsystém]] - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. [[Alpy]], [[Karpaty]], [[Panónska panva]]). „Subsystém odpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky." |
||
# [[Provincia (geomorfológia)|provincia]] - „odpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu." |
# [[Provincia (geomorfológia)|provincia]] - „odpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu." |
||
# [[ |
# [[Subprovincia (geomorfológia)|subprovincia]] (sústava) (napr. [[Vnútorné Západné Karpaty]]) |
||
# [[Geomorfologická oblasť]] (podsústava) (napr. [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblasť]]) |
# [[Geomorfologická oblasť]] (podsústava) (napr. [[Pásmo jadrových pohorí|Fatransko-tatranská oblasť]]) |
||
# [[Geomorfologický celok]] - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie. |
# [[Geomorfologický celok]] - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie. |
Verzia z 00:15, 2. apríl 2013
Geomorfologické členenie povrchu Zeme je systematické a hierarchické usporiadanie geomorfologických celkov (pohoria, vrchoviny, nížiny) na základe ich geomorfologickej príbuznosti a blízkosti.
Vodítkom pri zoskupovaní príbuzných celkov je do značnej miery spoločná geologická minulosť, no prihliada sa i ku geografickým faktorom. Príkladom môže byť oblasť Českej vysočiny, ktorá patrí do systému pohorí, ktorých vznik začal hercýnskym vrásnením a je tak na základe geologických hľadísk vedená oddelene od horstiev Alpsko-himalájskeho systému.
Geomorfológovia z rôznych krajín majú odlišný pohľad na množstvo a druh úrovní, do ktorých by sa geomorfologické celky tej ktorej zeme mali členiť. Tieto systémy sú do určitej miery vzájomne kompatibilné, no nikdy nie úplne. Môžeme tak hovoriť o de facto štandardnom členení povrchu, navrhnutom tak, aby bolo možné podľa neho rozčleniť celý povrch Zeme.
Pre členenie reliéfu sa u nás i v Česku používa systém navrhnutý kolektívom autorov z Geografického ústavu ČSAV v Brne (editor T. Czudek, 1972; aktualizácia v 1987 – Jaromír Demek (ed.): Lexikon ČSR: Hory a nížiny).
Slovenské i české členenie používa nasledujúce taxonomické úrovne:
- sústava - typicky rozsiahla oblasť, ktorej horniny sa dostali na povrch v jednom geologickom období (napr. Alpsko-himalájska sústava odpovedá alpínskemu vrásneniu). „Systém je najvyššia geomorfologická jednotka, odpovedá základnej štruktúrno-tektonickej jednotke."
- Geomorfologický subsystém - typicky rozsiahlejšie horstvá a nížiny zvlášť (napr. Alpy, Karpaty, Panónska panva). „Subsystém odpovedá orografickému komplexu základnej štruktúrno-tektonickej jednotky."
- provincia - „odpovedá štruktúrno-tektonickej jednotke nižšieho rádu."
- subprovincia (sústava) (napr. Vnútorné Západné Karpaty)
- Geomorfologická oblasť (podsústava) (napr. Fatransko-tatranská oblasť)
- Geomorfologický celok - na tejto úrovni sa objavuje väčšina názvov, ktoré bežne chápeme ako jedno pohorie.
Pozri aj
Zdroj
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Geomorfologické členění povrchu Země na českej Wikipédii.