Benedetto Marcello: Rozdiel medzi revíziami
d Bot: Odstránenie 22 odkazov interwiki, ktoré sú teraz dostupné na Wikiúdajoch (d:q312784) |
d wikilinky |
||
Riadok 5: | Riadok 5: | ||
|Popis = taliansky právnik, politik a hudobný skladateľ |
|Popis = taliansky právnik, politik a hudobný skladateľ |
||
|Dátum narodenia = [[31. júl]] [[1686]] |
|Dátum narodenia = [[31. júl]] [[1686]] |
||
|Miesto narodenia = [[Benátky]] |
|Miesto narodenia = [[Benátky (mesto)|Benátky]], [[Taliansko]] |
||
|Dátum úmrtia = {{dúv|1739|7|24|1686|7|31}} |
|Dátum úmrtia = {{dúv|1739|7|24|1686|7|31}} |
||
|Miesto úmrtia = [[Brescia]] |
|Miesto úmrtia = [[Brescia (mesto)|Brescia]], [[Taliansko]] |
||
}} |
}} |
||
'''Benedetto Marcello''', alebo aj '''Marcelli''' (* [[31. júl]] [[1686]], [[Benátky]] – † [[24. júl]] [[1739]], [[Brescia]]) bol taliansky právnik, politik a [[baroková hudba|barokový]] hudobný skladateľ. |
'''Benedetto Marcello''', alebo aj '''Marcelli''' (* [[31. júl]] [[1686]], [[Benátky (mesto)|Benátky]], [[Taliansko]] – † [[24. júl]] [[1739]], [[Brescia (mesto)|Brescia]]) bol taliansky právnik, politik a [[baroková hudba|barokový]] hudobný skladateľ. |
||
== Život == |
== Život == |
||
Narodil sa 31. júla (podľa niektorých prameňov [[1. august]]a) [[1686]] v Benátkach. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, preto sa v dobových dokumentoch často nazýva ako ''Patrizio Veneto''. Benedettov otec chcel, aby jeho syn bol právnikom, preto študoval právo, ale súbežne aj hudbu u [[Antonio Lotti|Antonia Lotti]] a [[Francesco Gasparini|Francesca Gaspariniho]]. |
|||
Celý život Benedetta Marcella sa delil medzi práva, politiku a hudbu. V roku [[1711]] bol členom „Serenissima“, tj. benátskej vlády a v roku [[1730]] sa stal guvernérom („Provveditore“) v [[Pula|Pule]] v dnešnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. |
Celý život Benedetta Marcella sa delil medzi práva, politiku a hudbu. V roku [[1711]] bol členom „Serenissima“, tj. benátskej vlády a v roku [[1730]] sa stal guvernérom („Provveditore“) v [[Pula|Pule]] v dnešnom [[Chorvátsko|Chorvátsku]]. |
||
Po celý život mal chatrné zdravie a pobyt v [[Istria|Istrii]] mu neprospieval. V roku [[1738]] odišiel do [[Brescia| |
Po celý život mal chatrné zdravie a pobyt v [[Istria|Istrii]] mu neprospieval. V roku [[1738]] odišiel do [[Brescia (mesto)|Brescia]] na brehu [[Gardské jazero|Lago di Garda]], kde zastával úrad „camerlinga“, dnes by sme povedali ministra financií. Tu aj o rok neskôr zomrel. |
||
Benedettov starší brat [[Alessandro Marcello]] ([[1669]]–[[1747]]) bol takisto známym skladateľom podobného zamerania a historici hudby majú pri niektorých skladbách značné problémy s rozlíšením autorstva oboch bratov. |
Benedettov starší brat [[Alessandro Marcello]] ([[1669]]–[[1747]]) bol takisto známym skladateľom podobného zamerania a historici hudby majú pri niektorých skladbách značné problémy s rozlíšením autorstva oboch bratov. |
Verzia z 22:12, 14. apríl 2013
Benedetto Marcello | |
taliansky právnik, politik a hudobný skladateľ | |
Narodenie | 31. júl 1686 Benátky, Taliansko |
---|---|
Úmrtie | 24. júl 1739 (52 rokov) Brescia, Taliansko |
Odkazy | |
Commons | Benedetto Marcello |
Benedetto Marcello, alebo aj Marcelli (* 31. júl 1686, Benátky, Taliansko – † 24. júl 1739, Brescia) bol taliansky právnik, politik a barokový hudobný skladateľ.
Život
Narodil sa 31. júla (podľa niektorých prameňov 1. augusta) 1686 v Benátkach. Pochádzal zo šľachtickej rodiny, preto sa v dobových dokumentoch často nazýva ako Patrizio Veneto. Benedettov otec chcel, aby jeho syn bol právnikom, preto študoval právo, ale súbežne aj hudbu u Antonia Lotti a Francesca Gaspariniho.
Celý život Benedetta Marcella sa delil medzi práva, politiku a hudbu. V roku 1711 bol členom „Serenissima“, tj. benátskej vlády a v roku 1730 sa stal guvernérom („Provveditore“) v Pule v dnešnom Chorvátsku.
Po celý život mal chatrné zdravie a pobyt v Istrii mu neprospieval. V roku 1738 odišiel do Brescia na brehu Lago di Garda, kde zastával úrad „camerlinga“, dnes by sme povedali ministra financií. Tu aj o rok neskôr zomrel.
Benedettov starší brat Alessandro Marcello (1669–1747) bol takisto známym skladateľom podobného zamerania a historici hudby majú pri niektorých skladbách značné problémy s rozlíšením autorstva oboch bratov.
Švajčiarsky skladateľ Joseph Joachim Raff (1822–1882) skomponoval na tému životných osudov Benedetta Marcella operu, ktorá mala premiéru až dlho po smrti autora 4. októbra 2002 v Metzingene pri Stuttgarte.
Dielo
Väčšina Marcellových skladieb sa datuje do prvej polovice jeho života. Okrem početných oratórií, opier a scénických serenád napísal viac než 400 sólových kantát, publikoval zbierky komornej a orchestrálnej hudby a mnoho ďalších inštrumentálnych diel zostalo v rukopise.
Pretože bol finančne celkom nezávislý a nemusel podliehať vkusu publika, mohol celkom slobodne rozvíjať svoj osobitý štýl. Jeho dielo sa tak stalo medzníkom na prechode z barokovej do klasické éry európskej hudby. Vo veku okolo 40 rokov Marcello prakticky prestal komponovať a neskôr sa k hudbe vracal iba pri celkom výnimočných príležitostiach.
Najambicióznejším dielom skladateľa sa stalo Estro poetico-armonico, zhudobnenie talianskej verzie 55 žalmov. Biblické texty preložil Marcellov priateľ Girolamo Ascanio Giustiniani a dielo bolo publikované v ôsmich zväzkoch v rokoch 1724 až 1726. Úspech diela bol obrovský. Žalmy Benedetta Marcella sa onedlho hrali na koncertoch v Hamburgu, Berlíne, Lipsku a Londýne. V ruskom preklade preniklo dielo aj do Petrohradu. V Ríme kardinál Ottoboni nariadil, aby každý z pravidelných koncertov, ktoré sa usporadúvali v jeho paláci bol zahajovaný jedným z týchto žalmov. Dodnes je výber z Estro poetico-armonico trvalou súčasťou koncertného repertoáru (snáď len s úpravou, že generálny bas je zverený modernému klavíru).
Dielo Benedetta Marcella zrejme dobre poznal aj Johann Sebastian Bach. Transkripciu Marcellovho koncertu pre husle a sláčikový orchester nájdeme ako BWV 981.
Marcello bol aj literárne činný. Svoje skúsenosti s nešvármi opernej scény tých čias spísal vo forme satirického pamfletu „Il teatro alla moda“, v ktorom sa zameral najmä na Antonia Vivaldiho. Tento spis, aj keď nebol príliš zábavný, mnohokrát sa pretláčal a má význam ako príspevok k dejinám hudby.
Scénicke diela
Väčšina partitúr scénických diel je nezvestná. Vzhľadom na obnovený záujem obecenstva a hudobných vedcov v posledných rokoch možno očakávať, že v archívoch sa nájdu doteraz neznáme skladby.
- La fede riconosciuta (1707 Vicenza)
- Calisto in Orsa (1725)
- Serenata da cantarsi ad uso di scena (1725 Viedeň)
- Arianna (1727 Florencia)
- La morte di Adone (1729 Rím)
- Gara amorosa (?)
Literatúra
- Eleanor Selfridge-Field: „The Works of Benedetto and Alessandro Marcello: a Thematic Catalogue“, Oxford University Press, 1990.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Benedetto Marcello