Fašodská kríza: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
Mikulas1 (diskusia | príspevky)
formulácia
d preklepy
Riadok 7: Riadok 7:
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu.
Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo [[Dreyfusova aféra|Dreyfusovej aféry]] a ani spojenecká [[Ruská ríša]] nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak [[3. november|novembra]] [[1898]] Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z [[21. marec|21. marca]] [[1899]], v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu.


Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici [[19. storočie|19. storočie]] a jej výsledkem bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre [[kooperácia|kooperatívny]] rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. [[srdečná dohoda|srdečnej dohody]].
Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici [[19. storočie|19. storočie]] a jej výsledkom bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre [[kooperácia|kooperatívny]] rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. [[srdečná dohoda|srdečnej dohody]].


== Zdroj ==
== Zdroj ==

Verzia z 16:01, 28. máj 2013

Politická situácia v strednej a východnej Afrike počas fašodskej krízy.

Fašodská kríza (iné názvy: fašodský konflikt, fašodský incident) bolo vyvrcholenie územných sporov dvoch koloniálnych ríš (francúzskej a britskej) o územia vo východnej Afrike, ktoré spôsobilo v roku 1898 medzinárodnú roztržku. K eskalácii napätia došlo v dôsledku francúzskej expedície do Fašody (Kodoku) na Bielom Níle, ktorá bola zameraná na získanie kontroly nad Nílom a vytlačenie Británie z Egypta.

Náčrt udalostí

Briti mali v Afrike sen o úplnom severojužnom spojení svojich afrických kolónií, a to prostredníctvom transafrickej železnice Káhira - Kapské Mesto (jej myšlienkovým otcom bol Cecil Rhodes). Táto predstava sa však prelínala so záujmami druhej silnej koloniálnej ríše v oblasti - Francúzska, ktoré chcelo obdobným spôsobom prepojiť svoje africké kolónie od Senegalu na západnom pobreží Afriky až po Francúzske Somálsko (dnes Džibutsko) na pobreží Červeného mora. Obidve ambície sa pretli v sudánskom mestečku Fašoda (dnes Kodok) na Bielom Níle, do ktorého dorazila v júli 1898 francúzska výprava pod vedením kapitána Jean-Baptiste Marchanda. Briti na území severného Sudánu pôsobili už dlhšiu dobu, keď sa im krátko predtým podarilo zničiť ríšu Mahdího a po bitke pri Omdurmane a následnom dobytí Chartúmu sa presunuli pod velením generála Herberta Kitchenera v septembri 1898 do Fašody.

Od tejto chvíle počas ďalších dvoch mesiacov boli vzájomné britsko-francúzske vzťahy zmrazené. Londýn žiadal, aby francúzsky oddiel opustil fašodskú oblasť. Francúzskemu vedeniu v tých časoch komplikovala situáciu vnútropolitická kríza okolo Dreyfusovej aféry a ani spojenecká Ruská ríša nemalo najmenšie pochopenie pre koloniálne dobrodružstvo v Afrike, a tak novembra 1898 Marchandovi muži dostali príkaz stiahnuť sa z pozícií. Definitívnu bodku za sporom dala zmluva z 21. marca 1899, v ktorej Francúzsko uznáva povodie horného Nílu za sféru britského vplyvu.

Fašodská kríza bola najvážnejšou britsko-francúzskou roztržkou v druhej polovici 19. storočie a jej výsledkom bolo francúzske poníženie. Takisto ukázala limity francúzskej zahraničnej politiky a zakrátko potom sa Francúzsko realisticky rozhodla pre kooperatívny rámec vzťahov so svojimi susedmi. Urovnanie vzťahov medzi Francúzskom a Veľkou Britániou umožnilo neskoršie uzavretie tzv. srdečnej dohody.

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Fašodská krize na českej Wikipédii a Fashoda Incident na anglickej Wikipédii.