Pieter Bruegel starší: Rozdiel medzi revíziami
dBez shrnutí editace |
infobox, kategórie, wikilinky |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
[[Súbor:BruegelPortrait.jpg|thumb|Autoportrét]] |
|||
{{Pozri|synovi tohto maliara|Pieter Brueghel mladší}} |
{{Pozri|synovi tohto maliara|Pieter Brueghel mladší}} |
||
{{Infobox Osobnosť |
|||
⚫ | |||
|Meno = Pieter Bruegel starší |
|||
|Portrét = BruegelPortrait.jpg |
|||
|Popis = holandský maliar |
|||
|Dátum narodenia = asi 1525 |
|||
|Miesto narodenia = |
|||
|Dátum úmrtia = [[15. september]] [[1569]] |
|||
|Miesto úmrtia = [[Brusel]], [[Belgicko]] |
|||
|}} |
|||
⚫ | |||
== Život == |
== Život == |
||
Záznamy ukazujú, že sa narodil v Brede, nie je však jasné, či ide o holandské mesto [[Breda]] alebo |
Záznamy ukazujú, že sa narodil v Brede, nie je však jasné, či ide o holandské mesto [[Breda]] alebo belgické] mesto [[Bree]] ([[latinčina|latinsky]] Breda). V roku [[1551]] sa stal členom maliarskeho [[cech]]u v [[Antverpy|Antverpách]]. V rokoch [[1552]] – [[1555]] precestoval celé [[Taliansko]] a dojmy z tejto cesty preniesol do svojich obrazov. V roku [[1559]] si vyškrtol zo svojho priezviska písmeno „h“ a začal sa podpisovať ako Bruegel. |
||
V roku [[1563]] sa oženil s Máriou Coecke van Aelstovou a presťahoval sa do [[Brusel]]u. Mali spolu dve deti – tiež veľmi talentovaných maliarov: [[Jan Bruegel starší|Jana]] a [[Pieter bruegel mladší|Pietra]]. Zomrel v Bruseli, kde je aj pochovaný v kostole Kapellekerk. |
V roku [[1563]] sa oženil s Máriou Coecke van Aelstovou a presťahoval sa do [[Brusel]]u. Mali spolu dve deti – tiež veľmi talentovaných maliarov: [[Jan Bruegel starší|Jana]] a [[Pieter bruegel mladší|Pietra]]. Zomrel v Bruseli, kde je aj pochovaný v kostole Kapellekerk. |
||
Riadok 10: | Riadok 19: | ||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
[[Súbor:Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Vienna) - Google Art Project - edited.jpg|thumb|''Stavba babylonskej veže'' (1563)]] |
[[Súbor:Pieter Bruegel the Elder - The Tower of Babel (Vienna) - Google Art Project - edited.jpg|thumb|''Stavba babylonskej veže'' (1563)]] |
||
Na začiatku svojej kariéry sa venoval [[krajinomaľba|krajinomaľbe]]. Dokázal jedinečne zachytiť atmosféru prírody. Veľmi rád maľoval rozľahlé, do ďaleka sa tiahnuce krajiny s odohrávajúcimi sa biblickými alebo mytologickými príbehmi. Vytvoril veľké množstvo [[ |
Na začiatku svojej kariéry sa venoval [[krajinomaľba|krajinomaľbe]]. Dokázal jedinečne zachytiť atmosféru prírody. Veľmi rád maľoval rozľahlé, do ďaleka sa tiahnuce krajiny s odohrávajúcimi sa biblickými alebo mytologickými príbehmi. Vytvoril veľké množstvo [[gravírovanie|medorytín]], medzi najznámejšie patrí séria rytín ''Sedem smrteľných hriechov'' a ''Sedem cností'' ([[1557]]). Známe sú jeho moralistické didaktické maľby. |
||
Do dnešnej doby sa zachovalo 45 autentických malieb, jedna tretina v [[Kunsthistorisches Museum]] vo [[Viedeň|Viedni]], ďalšie sa stratili. Dochovalo sa tiež väčšie množstvo [[kresba|kresieb]], rytín a [[lept]]ov. V [[ |
Do dnešnej doby sa zachovalo 45 autentických malieb, jedna tretina v [[Kunsthistorisches Museum]] vo [[Viedeň|Viedni]], ďalšie sa stratili. Dochovalo sa tiež väčšie množstvo [[kresba|kresieb]], rytín a [[lept]]ov. V [[Česko|Česku]] je možné vidieť maľbu ''Kosenie sena'' z cyklu mesiacov v zbierkach rodiny [[Lobkovicovci|Lobkovicovcov]] v Lobkovickom paláci na [[Pražský hrad|Pražskom hrade]] a ''Kvetinové zatišie'' na [[Zámok Valtice|zámku Valtice]]. |
||
Medzi jeho najslávnejšie obrazy patrí ''Holandské príslovia'', ktorý namaľoval v roku [[1559]]. V tomto obraze sa vyskytuje veľmi veľa postáv symbolizujúce rôzne príslovia. Obraz ''Stavba babylonskej veže'' z roku [[1563]] je považovaný za akýsi jeho [[závet]]. Gigantická stavba je tvorená zo zmete rôznych [[architektúra|architektonických]] štýlov a pôsobí absurdne vďaka prostrediu, do ktorého túto vežu umiestnil – do prostej [[stredná Európa|stredoeurópskej]] krajiny. |
Medzi jeho najslávnejšie obrazy patrí ''Holandské príslovia'', ktorý namaľoval v roku [[1559]]. V tomto obraze sa vyskytuje veľmi veľa postáv symbolizujúce rôzne príslovia. Obraz ''Stavba babylonskej veže'' z roku [[1563]] je považovaný za akýsi jeho [[závet]]. Gigantická stavba je tvorená zo zmete rôznych [[architektúra|architektonických]] štýlov a pôsobí absurdne vďaka prostrediu, do ktorého túto vežu umiestnil – do prostej [[stredná Európa|stredoeurópskej]] krajiny. |
||
Riadok 39: | Riadok 48: | ||
[[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] |
[[Kategória:Narodenia v 16. storočí]] |
||
[[Kategória:Úmrtia 15. septembra]] |
|||
[[Kategória:Úmrtia v 1569]] |
[[Kategória:Úmrtia v 1569]] |
||
[[Kategória:Renesanční maliari]] |
[[Kategória:Renesanční maliari]] |
Verzia z 22:46, 11. október 2013
Pieter Bruegel starší | |
holandský maliar | |
Narodenie | asi 1525 |
---|---|
Úmrtie | 15. september 1569 Brusel, Belgicko |
Podpis | |
Odkazy | |
Commons | Pieter Bruegel starší |
Pieter Bruegel (alebo Brueghel) [brechel] starší (* asi 1525 – † 15. september 1569, Brusel, Belgicko) bol slávny holandský maliar, zakladateľ dynastie umelcov, ktorej vplyv zasahoval až do 17. storočia.
Život
Záznamy ukazujú, že sa narodil v Brede, nie je však jasné, či ide o holandské mesto Breda alebo belgické] mesto Bree (latinsky Breda). V roku 1551 sa stal členom maliarskeho cechu v Antverpách. V rokoch 1552 – 1555 precestoval celé Taliansko a dojmy z tejto cesty preniesol do svojich obrazov. V roku 1559 si vyškrtol zo svojho priezviska písmeno „h“ a začal sa podpisovať ako Bruegel.
V roku 1563 sa oženil s Máriou Coecke van Aelstovou a presťahoval sa do Bruselu. Mali spolu dve deti – tiež veľmi talentovaných maliarov: Jana a Pietra. Zomrel v Bruseli, kde je aj pochovaný v kostole Kapellekerk.
Dielo
Na začiatku svojej kariéry sa venoval krajinomaľbe. Dokázal jedinečne zachytiť atmosféru prírody. Veľmi rád maľoval rozľahlé, do ďaleka sa tiahnuce krajiny s odohrávajúcimi sa biblickými alebo mytologickými príbehmi. Vytvoril veľké množstvo medorytín, medzi najznámejšie patrí séria rytín Sedem smrteľných hriechov a Sedem cností (1557). Známe sú jeho moralistické didaktické maľby.
Do dnešnej doby sa zachovalo 45 autentických malieb, jedna tretina v Kunsthistorisches Museum vo Viedni, ďalšie sa stratili. Dochovalo sa tiež väčšie množstvo kresieb, rytín a leptov. V Česku je možné vidieť maľbu Kosenie sena z cyklu mesiacov v zbierkach rodiny Lobkovicovcov v Lobkovickom paláci na Pražskom hrade a Kvetinové zatišie na zámku Valtice.
Medzi jeho najslávnejšie obrazy patrí Holandské príslovia, ktorý namaľoval v roku 1559. V tomto obraze sa vyskytuje veľmi veľa postáv symbolizujúce rôzne príslovia. Obraz Stavba babylonskej veže z roku 1563 je považovaný za akýsi jeho závet. Gigantická stavba je tvorená zo zmete rôznych architektonických štýlov a pôsobí absurdne vďaka prostrediu, do ktorého túto vežu umiestnil – do prostej stredoeurópskej krajiny.
Galéria
-
Pohľad na Neapol (asi 1558)
-
Zápas fašiangov s pôstom (1559)
-
Holandské príslovia (1559)
-
Detské hry (1560)
-
Pád anjelov (1562)
-
Nesenie kríža (1564)
-
Žatva (1565) z cyklu mesiacov
-
Kosenie sena (1565) z cyklu mesiacov
-
Lovci v snehu (1565) z cyklu mesiacov
-
Sedliacky tanec (1568)
-
Sedliacka svadba (1568)
-
Búrka na mori (1569), posledná nedokončená maľba
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pieter Bruegel starší
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pieter Brueghel na českej Wikipédii.