Zora Jesenská: Rozdiel medzi revíziami
→Životopis: minus slepý odkaz |
d typografia |
||
| Riadok 13: | Riadok 13: | ||
== Životopis == |
== Životopis == |
||
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]], neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]]. |
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v [[Martin (mesto)|Martine]], neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v [[Bratislava|Bratislave]]. Od roku [[1935]] pracovala v [[Martin (mesto)|Martine]] ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka [[Matica slovenská|Matice slovenskej]]. V rokoch [[1949]] – [[1950]] viedla semináre v [[Bratislava|Bratislave]], v rokoch [[1952]] – [[1956]] bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku [[1968]] sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v [[Bratislava|Bratislave]], no pochovaná je na Národnom cintoríne v [[Martin (mesto)|Martine]]. Jej manžel bol [[Ján Rozner]]. |
||
== Tvorba == |
== Tvorba == |
||
| ⚫ | Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade [[ruština|ruskej]] ([[Anton Pavlovič Čechov]], [[Michail Šolochov]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]), [[francúzština|francúzskej]], [[angličtina|anglickej]] ([[William Shakespeare]]), [[bulharčina|bulharskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel ''Vojna a mier'' a ''Tichý Don''. (''[[Lexikón slovenských žien]]'', s. 111). |
||
| ⚫ | Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade [[ruština|ruskej]] ([[Anton Pavlovič Čechov]], [[Michail Šolochov]], [[Fiodor Michajlovič Dostojevskij]]), [[francúzština|francúzskej]], [[angličtina|anglickej]] ([[William Shakespeare]]), [[bulharčina|bulharskej]] a [[nemčina|nemeckej]] literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel ''Vojna a mier'' a ''Tichý Don''. (Lexikón slovenských žien, s. 111). |
||
== Dielo == |
== Dielo == |
||
Verzia z 15:56, 4. február 2014
| Zora Jesenská | |
| slovenská spisovateľka, redaktorka, literárna kritička a prekladateľka | |
| Narodenie | 3. máj 1909 Martin, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. december 1972 (63 rokov) Bratislava, Slovensko |
Zora Jesenská (* 3. máj 1909, Martin – † 21. december 1972, Bratislava) bola slovenská spisovateľka, prekladateľka, redaktorka, literárna kritička a činovníčka Živeny, neter Janka Jesenského.
Životopis
Pochádzala z národne uvedomelej rodiny. Vzdelanie získavala v Martine, neskôr na Hudobnej a dramatickej akadémii v Bratislave. Od roku 1935 pracovala v Martine ako učiteľka klavíra, súčasne pracovala v ženskom spolku Živena, bola tiež redaktorkou časopisu Živena a pracovníčka Matice slovenskej. V rokoch 1949 – 1950 viedla semináre v Bratislave, v rokoch 1952 – 1956 bola redaktorkou, neskôr sa venoval profesionálne prekladaniu. Publikovala pod pseudonymom Neznáma čitateľka a E. Letričková. (Lexikón slovenských žien, s. 111) Aktívne sa zúčastňovala na medzinárodných spisovateľských a novinárskych podujatiach. V roku 1968 sa výrazne angažovala, čo spôsobilo, že bola medzi prvými prenasledovanými intelektuálmi a intelektuálkami. Zomrela v Bratislave, no pochovaná je na Národnom cintoríne v Martine. Jej manžel bol Ján Rozner.
Tvorba
Zaoberala sa predovšetkým teóriou a kritikou prekladu. Vynikla v umeleckom preklade ruskej (Anton Pavlovič Čechov, Michail Šolochov, Fiodor Michajlovič Dostojevskij), francúzskej, anglickej (William Shakespeare), bulharskej a nemeckej literatúry. Za svoje preklady zo slovanských jazykov získala Cenu Janka Jesenského a neskôr národnú cenu za preklad diel Vojna a mier a Tichý Don. (Lexikón slovenských žien, s. 111).
Dielo
- 1963 – Vyznania a šarvátky, knižné vydanie jej článkov a úvah