Atmosférický tlak: Rozdiel medzi revíziami
Reverted to revision 6043940 by DivineAlpha. (TW) |
|||
Riadok 10: | Riadok 10: | ||
== Barometrická rovnica == |
== Barometrická rovnica == |
||
: |
|||
Pretože [[plyn]] (vzduch) má vysokú [[stlačiteľnosť]] nie je barometrický tlak [[lineárna funkcia|lineárnou funkciou]] [[výška|výšky]] ako je to pri [[kvapalina|kvapalinách]] (pozri [[hydrostatický tlak]]). Ak sa mení [[hustota]] s tlakom podľa [[Boyleov-Mariottov zákon|Boyle-Mariottovho zákona]], môžeme v [[atmosféra|atmosfére]] vymedziť vrstvu vzduchu s hustotou <math>\rho</math>, ktorá sa nachádza vo výške <math>h</math>. Zo vzťahu pre hydrostatický tlak pre tlakový rozdiel vo vrstve platí |
|||
:<math>\mathrm{d}p = -\rho g\mathrm{d}h</math> |
|||
Podľa [[Boyleov-Mariottov zákon|Boyle-Mariottov zákona]] pri stálej [[teplota|teplote]] platí |
|||
:<math>\rho = \frac{\rho_0}{p_0}p</math>, |
|||
kde <math>\rho_0</math> a <math>p_0</math> označuje nejakú známu (základnú) [[hustota|hustotu]] a [[tlak]]. |
|||
== Skákal Pes == |
|||
Z predchádzajúcich vzťahov dostaneme |
|||
:<math>\frac{\mathrm{d}p}{p} = -\frac{\rho_0}{p_0}g\mathrm{d}h</math> |
|||
odkiaľ po [[integrácia|integrácii]] a úprave dostaneme vzťah |
|||
:<math>p = p_0\mathrm{e}^{-\frac{\rho_0 g\Delta h}{p_0}}</math> |
|||
Tento vzťah je označovaný ako '''barometrická rovnica'''. |
|||
== Hovno cuc neboli strejda vycuc == |
|||
Pre závislosť [[hustota|hustoty]] vzduchu na výške môžeme podobne |
|||
:<math>\rho = \rho_0\mathrm{e}^{-\frac{\rho_0 g\Delta h}{p_0}}</math> |
|||
== Normálny tlak == |
|||
Tlak vzduchu je závislý na nadmorskej výške, na veľkosti tiažového zrýchlenia, na hrúbke, teplote a hustote atmosféry v danom mieste. Z dôvodu ľahšieho porovnávania výsledkov rôznych meraní barometrického tlaku bol zavedený tzv. '''normálny tlak vzduchu''' ('''normálny atmosférický tlak''') ''p<sub>n</sub>'' (tiež ''p<sub>0</sub>'' ), ktorý je definovaný ako približne priemerná hodnota tlaku vzduchu pri morskej hladine na 45° s.š. pri teplote 15 °C a tiažovom zrýchlení g<sub>n</sub> = 9,80665 ms<sup>-2</sup>. |
|||
<small>:<math>p_n = 1,01325.10^5\,Pa = 101,325\,kPa = 760\,torr = 29,92\,inHg = 1,0\,atm</math></small> |
|||
== Časové zmeny atmosferického tlaku == |
|||
Jeho časové zmeny môžu byť: |
Jeho časové zmeny môžu byť: |
||
* peroidné - spôsobené termickými a gravitačnými príčinami(striedanie noci a panoci, pôsobením Slnka a pod.) |
* peroidné - spôsobené termickými a gravitačnými príčinami(striedanie noci a panoci, pôsobením Slnka a pod.) |
Verzia z 07:21, 5. máj 2015
Atmosférický tlak alebo barometrický tlak je tlak, spôsobený atmosférou planéty Zem. Tento tlak je vyvolaný tiažou vzduchového stĺpca siahajúceho od nadmorskej výšky, v ktorej tlak meriame, až po hornú hranicu atmosféry.
Atmosférický tlak je tlak masy vzduchu v atmosfére podmienený gravitačným pôsobením Zeme. Normálna hodnota atmosférického tlaku (hodnota určená pre fyzikálne výpočty) pri hladine mora je 101 325 Pa. Vrstva atmosféry (váha molekúl vzduchu v stĺpci) Zeme pôsobí tlakovou silou na zemský povrch. Hodnota tohoto tlaku je najväčšia na zemskom povrchu a s rastúcou výškou klesá. Barometrický tlak nie je stály, neustále kolíše v danom bode zemského povrchu okolo určitej hodnoty. Na tlak vzduchu má okrem nadmorskej výšky vplyv aj teplota vzduchu a prúdenie vzduchu.
Tlak menší ako barometrický tlak sa nazýva podtlak, tlak väčší ako barometrický tlak sa nazýva pretlak.
Atmosférický tlak má veľký význam v meteorológii.
Barometrická rovnica
Skákal Pes
Hovno cuc neboli strejda vycuc
Jeho časové zmeny môžu byť:
- peroidné - spôsobené termickými a gravitačnými príčinami(striedanie noci a panoci, pôsobením Slnka a pod.)
- aperoidné - spôsobené prítomnosťami tlakových útvarov (tlaková níž, tlaková výš..)
Meranie
V meteorológii meriame tlak najčastejšie pomocou kvapalinových tlakomerov, barometrov, aneroidov a barografov.
V meteorológii sa atmosférický tlak vyjadruje najčastejšie jednotkou hektopascal (hPa). Pri použití kvapalinových barometrov sa stále používa jednotka torr (milimeter ortuťového stĺpca).
pascal (Pa) |
bar (bar) |
technická atmosféra (at) |
atmosféra (atm) |
torr (torr) |
libra sily na štvorcový palec (psi) | |
---|---|---|---|---|---|---|
jednotka | N.m-2 | Mdyn.cm-2 | kp.cm-2 | PSTP | mm Hg | lbf.in-2 |
1 Pa | * | 10−5 | 1,0197×10−5 | 9,8692×10−6 | 7,5006×10−3 | 145,04×10−6 |
1 bar | 100 000 | * | 1,0197 | 0,98692 | 750,0638 | 14,5038 |
1 at | 98 066,5 | 0,980665 | * | 0,96784 | 735,5613 | 14,2233 |
1 atm | 101 325 | 1,01325 | 1,0332 | * | 760,0021 | 14,6959 |
1 torr | 133,322 | 1,3332×10−3 | 1,3595×10−3 | 1,3158×10−3 | * | 19,337×10−3 |
1 psi | 6 894,76 | 68,948×10−3 | 70,307×10−3 | 68,046×10−3 | 51,7151 | * |
Použitie
Meranie atmosférického tlaku má veľký význam v meteorológii, pretože atmosférický tlak (a predovšetkým jeho zmeny a rýchlosť týchto zmien) sú dôležité pre predpoveď počasia. Napr. zvýšenie atmosférického tlaku obvykle znamená príchod slnečného počasia s malou oblačnosťou, pokles tlaku ohlasuje príchod oblačnosti a daždivého počasia.
Pozri aj