Vulkanoklast: Rozdiel medzi revíziami

	Vulkanoklastiká Usadená hornina
	; Uloženiny tufov na úpätí Vezuvu.
Zloženie
Hlavné minerály	rôzne, ale najmä kremeň
Vlastnosti
Textúra	nespevnená
Farba	rôzna
	Portál vied o Zemi

Interaktívne prechádzať históriu

← Predchádzajúca úprava Ďalšia úprava →

Smazaný obsah Přidaný obsah

VizuálneWikitext

V textu

Verzia z 20:03, 1. november 2015

Termín vulkanoklast alebo vulkanoklastikum v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov lávy, vyvrhnutých pri sopečnej erupcii, ako sú tufy, pemza, lapili, tefra a uloženiny pyroklastických prúdov – ignimbrity. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť skla (tento znak je však aplikovateľný iba na terciérne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).

Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiestňované rôznymi médiami. Výsledný sediment sa nazýva tufit (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50 %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom vulkanoklastický (napr. vulkanoklastická brekcia, materiál, sediment...).

Rozdelenie

Podľa zloženia

Vulkanoklastické úlomky sa rozdeľujú na tri základné typy:

Litoklasty – úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej lávy, prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.
Kryštaloklasty – úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu vulkanizmu. V kyslých vulkanoklastikách prevláda kremeň, prípadne biotit. So znižovaním obsahu oxidu kremičitého v láve sa objavujú plagioklasy, amfiboly, pyroxény a olivín.
Vitroklasty – úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti – kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší index lomu a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO₂) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.

Osobitnou formou sú akréčne lapily – malé (2 až 10 mm) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.

Podľa veľkostí úlomkov

Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:

bloky – veľkosť zrna je nad 256 mm
bomby – veľkosť zrna je 32 až 256 mm
lapily – veľkosť zrna je 4 až 32 mm
hrubý popol – veľkosť zrna je 0,250 až 4 mm
jemný popol – veľkosť zrna je pod 0,250 mm

Podľa mechanizmu vzniku

Vulkanoklastické horniny sa rozdeľujú podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:

autoklastiká – vzniknuté priamo brekciáciou lávy
pyroklastiká – vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
epiklastiká – vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík

Autoklastiká

Autoklastické uloženiny vznikajú priamo počas tečenia lávy odlamovaním úlomkov z chladnúcej vrchnej, prípadne spodnej vrstvy. Tieto úlomky sa následne hromadia v čele prúdu a vytvárajú tu tzv. lávové brekcie. V prípade extrémne viskóznej lávy je takto rozlámaný v podstate celý prúd. tieto úlomky sú ostrohranné a v závislosti od zloženia lávy celistvé, alebo pórovité. Chemickým zložením sa podobajú láve z ktorej pochádzajú. Podobne vznikajú extruzívne brekcie, ich vznik je spojený s rastom lávového dómu a následným opadávaním utuhnutej kôry dómu.

Uloženiny pyroklastických prúdov v národnom parku Katmai na Aljaške, USA.

Pyroklastiká

Pyroklastické uloženiny predstavujú produkt sedimentačných procesov rôzne veľkých úlomkov pyroklastík z rôznych typov transportných médií, či už kvapalných, alebo plynných. Dôležitú úlohu zohráva veľkosť fragmentov. Kým jemnozrnný materiál (sopečný popol a prach) je vyvrhovaný do atmosféry a následne je unášaný vzdušnými prúdmi často na veľké vzdialenosti, väčšie úlomky (sopečné bomby a aglomeráty) klesajú k Zemi sledujúc balistické krivky. Toto má za následok dobré vytriedenie materálu na základe veľkosti zŕn, pričom platí zásada, že čím ďalej od krátera (presnejšie centra erupcie) sú pyroklastiká uložené, tým sú jemnejšie.

Bližšie informácie v článkoch: Pyroklastický prúd, Ignimbrit a Lahár

Pyroklastické prúdy spolu s lahármi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce turbulentné (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne (ignimbrity) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda (dažďová, alebo pochádzajúca z roztopeného snehu a ľadu ľadovej čiapky vulkánu).

Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Táto kolízia môže byť pokojná (neexplozívna) – vznikajú hyaloklastity sensu stricto, alebo explozívna – vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.

Epiklastiká

Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne trensportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so sopečnou činnosťou. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.

Diagenéza vulkanoklastík

Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu zvetrávaniu a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek – hlavne vulkanického skla. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická hydrotermálna činnosť.

Jeden z hlavných procesov je devitrifikácia, teda premena nestabilného skla na ílové minerály, zeolity a kremeň. Tento proces je natoľko intenzívny, že v starších (druhohorných) vulkanoklastických sedimentoch sa vulkanické sklo vôbec nevyskytuje. Horniny vzniknuté týmto procesom sa nazývajú bentonity (usadené horniny zložené prevažne z montmorillonitu, prípadne beidellitu, pričom pôvodná hornina je tuf s vysokým obsahom SiO₂).

Inými procesmi sú:

kaolinizácia – premena živcov na kaolinit
silicifikácia – uvoľňovanie kremíka zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe opálu, alebo chalcedónu)
karbonatizácia – premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, chlority, kremeň a limonit).

Pozri aj

@@ Riadok 10: / Riadok 10: @@
 Hornina_Hustota= |
 }}
-Termín '''vulkanoklast''' alebo '''vulkanoklastikum''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]] – [[ignimbrit]]y. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť [[Vulkanické sklo|skla]] (tento znak je však aplikovateľný iba na [[terciér]]ne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).
+Termín '''vulkanoklast''' alebo '''vulkanoklastikum''' v sebe zahŕňa širokú škálu rôzne veľkých úlomkov [[láva|lávy]], vyvrhnutých pri [[Sopečná činnosť|sopečnej erupcii]], ako sú [[tuf]]y, [[pemza]], [[lapili]], [[tefra]] a uloženiny [[pyroklastický prúd|pyroklastických prúdov]]&nbsp;–&nbsp;[[ignimbrit]]y. Charakteristickým znakom, ktorým sa odlišujú vulkanoklasty od iných úlomkových sedimentov, je prítomnosť [[Vulkanické sklo|skla]] (tento znak je však aplikovateľný iba na [[terciér]]ne a mladšie vulkanoklasty, v starších dochádza k jeho premenám).
-Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiestňované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva [[tufit]] (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50 %), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia, materiál, sediment...).
+Vyvrhované úlomky môžu byť neskôr zmiešané s inými materálmi (často nevulkanického pôvodu) a premiestňované rôznymi médiami. Výsledný [[sediment]] sa nazýva [[tufit]] (pokiaľ je obsah vulkanického materiálu vyšší ako 50&nbsp;%), alebo má meno podľa typu sedimentu s adjektívom '''vulkanoklastický''' (napr. vulkanoklastická brekcia, materiál, sediment...).
 == Rozdelenie ==
 === Podľa zloženia ===
 Vulkanoklastické úlomky sa rozdeľujú na tri základné typy:
-* '''Litoklasty''' – úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej [[Láva|lávy]], prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.
+* '''Litoklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky hornín, predstavujú fragmenty utuhnutej [[Láva|lávy]], prípadne úlomky odpadnuté zo stien prívodného kanála. Ich akumulácia je väčšia v blízkosti centra erupcie.
-* '''Kryštaloklasty''' – úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]]. V kyslých vulkanoklastikách prevláda [[kremeň]], prípadne [[biotit]]. So znižovaním obsahu [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] v láve sa objavujú [[plagioklas]]y, [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] a [[olivín]].
+* '''Kryštaloklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky kryštálov. Minerálne zloženie je závislé od typu [[Sopečná činnosť|vulkanizmu]]. V kyslých vulkanoklastikách prevláda [[kremeň]], prípadne [[biotit]]. So znižovaním obsahu [[Oxid kremičitý|oxidu kremičitého]] v láve sa objavujú [[plagioklas]]y, [[Skupina amfibolu|amfiboly]], [[Skupina pyroxénu|pyroxény]] a [[olivín]].
-* '''Vitroklasty''' – úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti – kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší [[index lomu]] a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO<sub>2</sub>) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.
+* '''Vitroklasty'''&nbsp;–&nbsp;úlomky skla. Predstavujú najdôležitejšiu zložku vulkanoklastov, nakoľko poukazuje na ich vulkanický pôvod. Čerstvé sklo je takmer bezfarebné, prípadne hnedo, alebo žltohnedo sfarbené (v závislosti od minerálneho zloženia). Podľa obsahu oxidu kremičitého má rozdielne vlastnosti&nbsp;–&nbsp;kyslé sklá (s vyšším percentom obsahu oxidu kremičitého) majú nižší [[index lomu]] a špicaté tvary úlomkov, bázické sklá (s nižším obsahom SiO<sub>2</sub>) naopak vyšší index lomu a tvoria drobné zrná prevažne kvapkovitého tvaru.
-Osobitnou formou sú '''akréčne lapily''' – malé (2 až {{mm|10|m}}) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.
+Osobitnou formou sú '''akréčne lapily'''&nbsp;–&nbsp;malé (2 až {{mm|10|m}}) oválne častice, vyskytujúce sa v tufoch, usadených z vulkanických mračien. Vznikajú nabaľovaním sa vulkanického popola na dažďové kvapky, padajúce cez vulkanický mrak, prípadne akréciou materiálu na úlomky, kotúľajúce sa po povrchu čerstvo napadaného popola.
 === Podľa veľkostí úlomkov ===
 Podľa veľkosti úlomkov sa vulkanoklastiká rozdeľujú na:
-* '''bloky''' – veľkosť zrna je nad {{mm|256|m}}
+* '''bloky'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je nad {{mm|256|m}}
-* '''bomby''' – veľkosť zrna je 32 až {{mm|256|m}}
+* '''bomby'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 32 až {{mm|256|m}}
-* '''lapily''' – veľkosť zrna je 4 až {{mm|32|m}}
+* '''lapily'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 4 až {{mm|32|m}}
-* '''hrubý popol''' – veľkosť zrna je 0,250 až {{mm|4|m}}
+* '''hrubý popol'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je 0,250 až {{mm|4|m}}
-* '''jemný popol''' – veľkosť zrna je pod {{mm|0.250|m}}
+* '''jemný popol'''&nbsp;–&nbsp;veľkosť zrna je pod {{mm|0.250|m}}
 === Podľa mechanizmu vzniku ===
 Vulkanoklastické horniny sa rozdeľujú podľa mechanizmu, akým došlo ku vzniku horniny na:
-* '''autoklastiká''' – vzniknuté priamo brekciáciou lávy
+* '''autoklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vzniknuté priamo brekciáciou lávy
-* '''pyroklastiká''' – vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
+* '''pyroklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vznikajú napadaním, prípadne usadením úlomkov zo suspenzií
-* '''epiklastiká''' – vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík
+* '''epiklastiká'''&nbsp;–&nbsp;vznikajú druhotným premiestnením už uložených vulkanoklastík
 ==== Autoklastiká ====
@@ Riadok 47: / Riadok 47: @@
 [[Pyroklastický prúd|Pyroklastické prúdy]] spolu s [[lahár]]mi predstavujú ďalší typ vulkanoklastických zmesí. Sú to rýchlo tečúce [[Turbulencia|turbulentné]] (laháry a pyroklastické prúdy), prípadne laminárne ([[ignimbrit]]y) zmesi častíc a fluíd. Transportným médiom sú magmatické plyny, resp. voda ([[Dážď|dažďová]], alebo pochádzajúca z roztopeného [[sneh]]u a [[ľad]]u ľadovej čiapky vulkánu).
-Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Táto kolízia môže byť pokojná (neexplozívna) – vznikajú '''hyaloklastity sensu stricto''', alebo explozívna – vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.
+Hyaloklastity vznikajú pri priamom kontakte magmy s vodou, keď dôjde k rýchlemu ochladeniu a rozpadu lávy. Táto kolízia môže byť pokojná (neexplozívna)&nbsp;–&nbsp;vznikajú '''hyaloklastity sensu stricto''', alebo explozívna&nbsp;–&nbsp;vzniknuté fragmenty sa nazývajú hyalotufy.
 ==== Epiklastiká ====
 Pojem epiklastiká zahŕňa všetky formy nespevnených sopečných uloženín, ktoré boli následne trensportované na iné miesto. Pod pojmom transport sa rozumie až sekundárny transport, bezprostredne nepreviazaný so [[Sopečná činnosť|sopečnou činnosťou]]. Štruktúrne znaky jednotlivých úlomkov a taktiež aj stupeň vytriedenia nesú pečať prostredia, v ktorom boli uložené.
 == Diagenéza vulkanoklastík ==
-Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu [[Zvetrávanie|zvetrávaniu]] a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek – hlavne [[Vulkanické sklo|vulkanického skla]]. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická [[Hydrotermálny|hydrotermálna]] činnosť.
+Vulkanoklastické uloženiny podliehajú rýchlemu [[Zvetrávanie|zvetrávaniu]] a premene. Dôvodom je ich vysoká porozita a chemická nestabilita ich stavebných zložiek&nbsp;–&nbsp;hlavne [[Vulkanické sklo|vulkanického skla]]. Ďalším dôležitým faktorom, podieľajúcim sa na premene minerálneho zloženia, je aj postmagmatická [[Hydrotermálny|hydrotermálna]] činnosť.
 Jeden z hlavných procesov je [[devitrifikácia]], teda premena nestabilného skla na [[ílové minerály]], [[Skupina zeolitu|zeolity]] a [[kremeň]]. Tento proces je natoľko intenzívny, že v starších ([[Mezozoikum|druhohorných]]) vulkanoklastických sedimentoch sa vulkanické sklo vôbec nevyskytuje. Horniny vzniknuté týmto procesom sa nazývajú [[bentonit]]y (usadené horniny zložené prevažne z [[montmorillonit]]u, prípadne [[beidellit]]u, pričom pôvodná hornina je tuf s vysokým obsahom SiO<sub>2</sub>).
 Inými procesmi sú:
-* [[kaolinizácia]] – premena [[Skupina živca|živcov]] na [[kaolinit]]
+* [[kaolinizácia]]&nbsp;–&nbsp;premena [[Skupina živca|živcov]] na [[kaolinit]]
-* [[silicifikácia]] – uvoľňovanie [[kremík]]a zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe [[opál]]u, alebo [[chalcedón]]u)
+* [[silicifikácia]]&nbsp;–&nbsp;uvoľňovanie [[kremík]]a zo štruktúry a jeho vyzrážavaniu v podobe [[opál]]u, alebo [[chalcedón]]u)
-* [[karbonatizácia]] – premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, [[Skupina chloritu|chlority]], kremeň a [[limonit]]).
+* [[karbonatizácia]]&nbsp;–&nbsp;premena prevažne bázickejších tufov na karbonáty, zeolity, [[Skupina chloritu|chlority]], kremeň a [[limonit]]).
 == Pozri aj ==