Chvost (stavovce)

Bobor kanadský (Castor canadensis) a jeho nápadný chvost

Páví chvost sú v skutočnosti chvostové perá

Chvost (latinsky: cauda), je podlhovastá končatina, ktorá sa nachádza u niektorých živočíchov na zadnom konci ich tela. Tzv. pravý chvost je chvost chordátov do ktorého nezasahuje tráviaca trubica (nachádza sa celý až za análnym otvorom, je teda postanálny). U človeka je však zakrpatený a zostáva z neho len kostrč.

Širšie tento termín označuje všetky ohybné prívesky pripojené k trupu.

Funkcia

Chvost ako orgán slúži k mnohým účelom. U oviec sa v ňom skladujú tukové zásoby. U kopytníkov, ako je napríklad tur, slúži na odháňanie otravného hmyzu. U bobrov slúžia k pohybu vo vodnom prostredí. Chápani majú na chvoste výbežok, vďaka ktorému sa s chvostom môžu veľmi dobre zachytávať na vetvách v korunách stromov. Aj ďalšie cicavce žijúce v korunách stromov využívajú chvost k pohybu, ale najmä ako kormidlo pri skákaní zo stromu na strom. Chvosty veveričiek sú tak huňaté, že zachytávajú vzduch a predlžujú skok. Tiež u klokanov slúži chvost k pohybu - pomáha ako pružina pri skákaní.

Niektorí živočíchy sú schopní odvrhnúť chvost čiže vykonať tzv. kaudálnu autotómiu. Odvrhnúť chvost sú v prípade nebezpečenstva schopní konkrétne mnohé mlokotvaré obojživelníky, hatéria bodkovaná, niektorí jašteri, amfisbény, ale aj niekoľko hadov a dokonca niektorí hlodavci.

Ak chvost stratil funkciu, zvyčajne zakrpatie (stáva sa z neho rudiment, napr. u človeka kostrč). Ďalším príkladom sú leňochody a koaly. Tí sa síce pohybujú v korunách stromov, ale neskáču a pohybujú sa veľmi opatrne.

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Chvost (stavovce)

Zdroj

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ocas na českej Wikipédii.