Kengurovité

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
kengurovité
Macropus giganteus 01.jpg
Kengura sivá
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macropodidae
Ragni a Randi, 1986
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kengurovité[1][2] alebo klokanovité[3][4] (lat. Macropodidae) sú čeľaď z radu kengury (Diprotodontia) patriaceho medzi vačkovce.

Rody z tejto čeľade, pokiaľ vôbec majú slovenské meno sa označujú sčasti ako valabia (=valábia) a sčasti ako kengura či klokan (podrobnosti pozri nižšie a v článku kengura).

Anatómia[upraviť | upraviť zdroj]

Zadné nohy kengury

Kengury pochádzajú z Austrálie a Novej Guiney. Majú silné zadné končatiny, ktoré sú oveľa vyvinutejšie a silnejšie ako predné. Predné končatiny majú 5 prstov a používajú ich na príjem potravy, zatiaľ čo zadné nohy majú druhý a tretí prst zrastený (tzv. diprotodoncia) a slúžia na pohyb. Majú tiež dlhý, svalnatý chvost, ktorý používajú ako podperu a na rovnováhu. Oproti telu majú kengury relatívne malú hlavu a veľké uši.

Pohyb[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sa pohybujú na dva spôsoby – keď skáču na zadných končatinách s chvostom vo vzduchu, dosahujú niektoré druhy rýchlosť až 50 km/h. Okrem skákania však kengury aj chodia „po piatich“. Vtedy majú predné laby a chvost na zemi a striedavo sa posúvajú zadnými a prednými končatinami. Pri efektívnom skákaní spotrebujú veľmi málo energie, čo je v suchých klimatických podmienkach ich domoviny veľkou prednosťou. Kengury sa vedia pohybovať iba smerom vpred, cúvať ich príroda nenaučila.

Strava[upraviť | upraviť zdroj]

Kengury sú bylinožravce. Majú viac žalúdkov, vďaka čomu dokážu stráviť aj ťažšie stráviteľné rastliny, čo im umožňuje prežiť aj v menej zarastených oblastiach.

Rozmnožovanie[upraviť | upraviť zdroj]

Mláďa kengury vo vaku

Kengury sa vyvíjajú vo vaku, ktorý sa nachádza v bruchu samice a obsahuje 4 bradavky. Samica privedie na svet 1, maximálne 2 mláďatá v jednom vrhu. Kengury patria k zvieratám, ktoré dokážu pozastaviť vývin embrya. Mláďa vo veľkosti 2,5 až 3 cm, prechádza po narodení do vaku, kde sa prisaje na struk. Samica sa po jeho narodení môže znovu spáriť so samcom a vzniknuté embryo sa nevyvinie dovtedy, kým sa mláďa neosamostatní, prípadne neuhynie. Kengury sa rodia značne nedovyvinuté po 20 až 40 dňoch gravidity. Novorodenec strávi vo vaku prisatý k struku dva až tri mesiace. Po asi pol roku po prvýkrát opustí vak a začína objavovať svet. Osemmesačná kengura už je príliš veľká na to, aby sa vrátila do vaku, kde sa už môže nachádzať ďalšie mláďa a tak ešte z času na čas strčí hlavu do vaku a napije sa mlieka. Austrálčania nazývajú kengurčatá tiež „Joey“.

Kengury a ľudia[upraviť | upraviť zdroj]

Kengura červená

Pre austrálskych domorodcov bola kengura hlavným zdrojom potravy. Prvým Európanom, ktorý mal možnosť vidieť kengury bol v roku 1770 James Cook. Prisťahovalci sa, podobne ako domorodci, živili tiež kengurím mäsom, ktoré však malo povesť jedla pre chudobných. Dnes sa kengurie mäso začína podávať aj v európskych reštauráciách.

Prirodzené prostredie, v ktorom kengury žijú sa vplyvom človeka mení a spôsobuje čoraz väčšie ohrozenie tohto druhu. Ďalším ohrozením pre kengury v ich prirodzenom prostredí sú líšky, ktoré do Austrálie priniesli Európania. V Novej Guinei kengury netrpeli stratou prirodzeného životného prostredia až v takej miere ako v Austrálii, stromové druhy vačkovcov však trpia neúmerným rúbaním lesov.

Systematika (stav okolo roku 2019)[upraviť | upraviť zdroj]

čeľaď kengurovité (Macropodidae) v širšom zmysle:

Staršie sa do čeľade kengurovité (Macropodidae), t.j. kengurovité v najširšom zmysle, zaraďovala ako podčeľaď Potoroinae aj čeľaď potkanokengurovité (Potoroidae), spravidla vrátane niekedy samostatne uvádzanej čeľade Hypsiprymnodontidae. Čeľaď kengurovité v najširšom zmysle bola teda identická buď s taxónom Macropodiformes alebo s taxónom Macropodiformes okrem čeľade Hypsiprymnodontidae. [5][6][7][8][9][10][11][12][13][14][15][16][17][18][19][1][20][21][2]

Pokiaľ ide o slovenské názvy rodov, postupuje sa v závislosti od zdroja takto (všetko sa týka len recentných rodov):

  • rody Macropus v širšom zmysle a Dendrolagus sa označia ako kengura, všetky ostatné rody z čeľade Macropodidae (bez Potoroidae) sa označia ako valabia[1],
  • alebo sa rod Macropus v širšom zmysle označí ako kengura, rod Dendrolagus ako stromokengura, rod Petrogale ako skalokengura, rod Wallabia ako valabia, ostatné rody z čeľade Macropodidae (bez Potoroidae) nemajú slovenské meno[2],
  • alebo sa (v starších textoch) všetky rody z čeľade Macropodidae (prípadne aj z čeľade Potoroidae) označia ako kengura[21][20] (to zodpovedá bežnej praxi v češtine, kde sú všetky recentné rody z čeľade Macropodidae označované ako klokan[22]).

Namiesto slova kengura niektorí autori používajú slovo klokan[23][24] a namiesto slova valabia niektorí autori používajú slovo valábia[25].

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c LUPTÁK, Peter. Slovenské mená cicavcov sveta. [1. vyd.] Bojnice : Zoologická záhrada, 2003. 218 s. ISBN 80-969059-9-6. S. 13, 14.
  2. a b c kengurovité. In: Encyclopaedia Beliana. 1. vyd. Bratislava : Encyklopedický ústav SAV; Veda, 2016. 678 s. ISBN 978-80-970350-2-0. Zväzok 8. (Kalh – Kokp).
  3. HANUSOVÁ, J. Chov exotických zvierata. 2020 ISBN 978-80-552-2180-9 [1]
  4. ORSZÁGHOVÁ, Z. Zoologický terminologický slovník 2010, S. 5, 27
  5. Manuela Cascini, Kieren J Mitchell, Alan Cooper, Matthew J Phillips, Reconstructing the Evolution of Giant Extinct Kangaroos: Comparing the Utility of DNA, Morphology, and Total Evidence, Systematic Biology, Volume 68, Issue 3, May 2019, Pages 520–537, https://doi.org/10.1093/sysbio/syy080
  6. Mélina Celik, Manuela Cascini, Dalal Haouchar, Chloe Van Der Burg, William Dodt, Alistair R Evans, Peter Prentis, Michael Bunce, Carmelo Fruciano, Matthew J Phillips, A molecular and morphometric assessment of the systematics of the Macropus complex clarifies the tempo and mode of kangaroo evolution, Zoological Journal of the Linnean Society, Volume 186, Issue 3, July 2019, Pages 793–812, https://doi.org/10.1093/zoolinnean/zlz005
  7. Mark D B Eldridge, Robin M D Beck, Darin A Croft, Kenny J Travouillon, Barry J Fox, An emerging consensus in the evolution, phylogeny, and systematics of marsupials and their fossil relatives (Metatheria), Journal of Mammalogy, Volume 100, Issue 3, 23 May 2019, Pages 802–837, https://doi.org/10.1093/jmammal/gyz018
  8. PRIDEAUX, GAVIN & Warburton, Natalie. (2010). An osteology‐based appraisal of the phylogeny and evolution of kangaroos and wallabies (Macropodidae: Marsupialia). Zoological Journal of the Linnean Society. 159. 954 - 987. 10.1111/j.1096-3642.2009.00607.x.
  9. LONG, John A.; ARCHER, Michael. Prehistoric Mammals of Australia and New Guinea (One Hundred Million Years of Evolution). [s.l.] : UNSW Press, 2002. 244 s. Dostupné online. ISBN 978-0-86840-435-6. (len časti viditeľné cez Google Books)
  10. Variety of Life [online]. taxondiversity.fieldofscience.com, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  11. Malcolm C. McKenna; BELL, Susan K.. Classification of Mammals (Above the Species Level). [s.l.] : Columbia University Press, 1997. 640 s. ISBN 978-0-231-52853-5. S. 62 a nasl..
  12. Pozri aj zdroje uvedené v článku Macropus
  13. Warburton NM, Prideaux GJ. The skeleton of Congruus kitcheneri, a semiarboreal kangaroo from the Pleistocene of southern Australia. R Soc Open Sci. 2021;8(3):202216. Published 2021 Mar 24. doi:10.1098/rsos.202216
  14. Bastien Llamas, Paul Brotherton, Kieren J. Mitchell, Jennifer E.L. Templeton, Vicki A. Thomson, Jessica L. Metcalf, Kyle N. Armstrong, Marta Kasper, Stephen M. Richards, Aaron B. Camens, Michael S.Y. Lee, Alan Cooper, Late Pleistocene Australian Marsupial DNA Clarifies the Affinities of Extinct Megafaunal Kangaroos and Wallabies, Molecular Biology and Evolution, Volume 32, Issue 3, March 2015, Pages 574–584 [2]
  15. Mikko's Phylogeny Archive [online]. mv.helsinki.fi, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online. (vrátane podstránok)
  16. MACROPODIDAE (ECHTE KÄNGURUS) [online]. sthco.de, [cit. 2022-01-29]. Dostupné online.
  17. MEREDITH et al. A phylogeny and timescale for the living genera of kangaroos and kin (Macropodiformes : Marsupialia) based on nuclear DNA sequences. Australian Journal of Zoology, 2008, 56, 395–410 [3] (na str. 405 zaraďujú rod Wallabia ako podrod rodu Macropus v širšom zmysle)
  18. WALTON, D. W., RICHARDSON, B. J. Fauna of Australia 1B - Mammals - 29. Macropodidae. 1989 [4]
  19. SZALAY, Frederick S.. Evolutionary History of the Marsupials and an Analysis of Osteological Characters. [s.l.] : Cambridge University Press, 1994. 481 s. Dostupné online. ISBN 978-0-521-44169-8. S. 43.
  20. a b vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 93/1999 Z. z. o chránených rastlinách a chránených živočíchoch a o spoločenskom ohodnocovaní chránených rastlín, chránených živočíchov a drevín - Príloha č. 2[5]
  21. a b Svet živočíšnej ríše. 1984. S. 175, 176
  22. ANDĚRA, M. České názvy živočichů. Savci (Mammalia). Dodatek 1 – Vačnatí (Metatheria). In: Lynx n. s. (Praha), 41: 295–304, 2010 [6]
  23. TRNKA, A. Zoológia chordátov - vybrané kapitoly. 2018, S. 86
  24. ORSZÁGHOVÁ, Z. Zoologický terminologický slovník 2010,S. 85
  25. Invázne živočíšne druhy [7]