Kengura sivá

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kengura sivá
Kengura sivá
Stupeň ohrozenia
VyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozenýIUCN stupne ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Macropus giganteus
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Kengura sivá alebo kengura veľká (lat. Macropus giganteus) je cicavec z čeľade kengurovité (Macropodidae).

Opis[upraviť | upraviť kód]

Kengura sivá je po kengure červenej druhý najväčší vačkovec našej planéty. Samec dorastá do dĺžky cez 2 m a váži viac ako 60 kg. Samice sú o niečo menšie.

Výskyt[upraviť | upraviť kód]

Kengura sivá obýva suché krovinaté kraje a polopúšte východnej Austrálie a Tasmánie (tam žije zvláštny poddruh).

Kengura sivá

Ekológia a biotop[upraviť | upraviť kód]

Kengury sa živia trávou, lístím a vetvičkami krov, v suchých oblastiach púštnym rastlinstvom. Cez deň sa ukrývajú v tieni, na pastvu vychádzajú v neskorom popoludní. Novorodené mláďa meria sotva 2 cm a váži necelý gram. Je to vlastne len zárodok, ktorý sa v tele samice vyvíjal len 38 až 40 dni. Vo vaku potom svoj vývoj dokončuje po niekoľko mesiacov. Samice rodia vždy len jediné mláďa, v maternici však býva v zálohe ďalší oplodnený zárodok, ktorý sa po dobu kojenia prvého mláďaťa nevyvíja. Tak čelia kengury veľmi nepriaznivým podmienkam, a preto tiež samica, keď je prenasledovaná nepriateľom a naozaj v úzkych, mláďa z vaku vyhodí, aby si uľahčila útek.

Ohrozenie[upraviť | upraviť kód]

Kengura sivá je považovaná za potravinového konkurenta oviec, a preto ju farmári ešte dnes bez milosti zabíjajú. Mäso sa spracováva ako krmivo pre psy a mačky. Kengura je však zviera, ktoré omnoho lepšie využíva sporú pastvu a nedevastuje rastlinstvo, takže je ekologicky omnoho vhodnejšia.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Zdroj[upraviť | upraviť kód]