Biosféra: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Pridaných 3 358 bajtov ,  pred 5 rokmi
aktualizácia
(aktualizácia)
Značka: bez zdroja
Rozmiestnenie živých organizmov na Zemi je výsledkom zložitého, milióny rokov trvajúceho vývoja. Rozmiestnenie živých organizmov je najviac ovplyvnené faktormi, medzi ktoré patrí [[geografická šírka]], nadmorská [[výška]] a dostupnosť [[voda|vody]] ako základnej látky, bez ktorej život nie je možný. Vedný odbor, ktorý skúma zákonitosti rozšírenia
organizmov na zemskom povrchu, sa nazýva [[biogeografia]]. Biosféra sa vyznačuje samoreguláciou, samoobnovovaním, obehom látok a tokom energie.
 
== Obývateľnosť ==
{{Hlavný článok|Hypotéza zriedkavej Zeme}}
Existencia rozmanitej biosféry na Zemi nie je samozrejmá, ale závislá od množstva podporných podmienok. NASA definovala základné kritériá obývateľnosti ako: „väčšie oblasti s tekutou vodou, podmienky umožňujúce vytvorenie komplexných organických molekúl a energetický zdroj pre udržanie metabolizmu“.1 Z toho vyplýva, že obežná dráha planéty okolo centrálnej hviezdy musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila. Táto podmienka je kľúčová a býva nazývaná Goldilockov princíp alebo obývateľná zóna.2 Vyplýva z nej, že obežná dráha planéty okolo centrálnej hviezdy musí mať správnu vzdialenosť a kvôli udržateľnosti života aj kruhový tvar, aby voda nezamrzla alebo sa nevyparila.3
Štatistické prehľady iných planetárnych systémov naznačujú, že štandardný režim vzniku planét, vytvára planéty s obehom kratším než 100 dní a hmotnosťami podstatne väčšími než Zem. Absolútna väčšina planét, ktoré boli zatiaľ objavené obieha ich hviezdy oveľa bližšie než je obežná dráha Zeme okolo Slnka – a sú oveľa väčšie než Zem. Obidve charakteristiky robia tieto planéty neobývateľnými. Periódy ich obehu sú od dní po mesiace a hmotnosti od hmotnosti Zeme až po jej 50 násobok. Navyše sa často vyskytujú v tesnej blízkosti, ak ich je viac. Vzorový príklad môže byť planetárny systém Kepler-11 obsahujúci minimálne 6 planét vážiacich viac ako 40 Zemí. Takáto dominantná populácia planét ostro kontrastuje so Slnečnou sústavou, ktorá sa javí ako veľmi neobvyklý a zriedkavý typ planetárneho systému.4
Malé planéty nemôžu udržať život podobný nášmu z niekoľkých dôvodov. Ich nízka gravitácia neumožňuje udržanie atmosféry. Molekuly dosahujú únikovú rýchlosť a unikajú do vesmíru, k čomu im dopomáha aj slnečný vietor a kolízie. V prípade tenkej atmosféry nie je dostatok hmoty na základnú biochémiu, majú slabú tepelnú izoláciu, zle vedú teplo cez svoj povrch (napríklad Mars je oveľa chladnejší ako Zem a teplotné výkyvy medzi dňom a nocou dosahujú až 80°C), poskytujú slabú ochranu proti meteoroidom a radiácii. V prípade nízkeho atmosferického tlaku, voda nemôže existovať v tekutom stave - teplotný rozsah, v ktorom je voda tekutá je menší pri nízkom tlaku. Menšie planéty majú vyšší pomer povrchu k objemu a preto majú tendenciu viac vyžarovať a strácať energiu a stávajú sa geologicky mŕtvymi, pričom povrch nie je pomocou vulkánov, zemetrasení a tektonickej aktivity zásobovaný život udržujúcimi materiálmi ani regulátormi teploty, ako sú skleníkové plyny na Zemi (napríklad CO2). Štúdia z Harward-Smithovho centra pre astrofyziku tvrdí, že veľkosť Zeme pravdepodobne leží na spodnej hranici obývateľnosti. Ak by bola menšia, platňová tektonika by nemohla existovať. Hoci Venuša má 85% hmoty Zeme, žiadnu platňovú tektoniku sa nepodarilo objaviť.5 Planéty väčšie ako Zem majú naopak už príliš silnú gravitáciu, ktorá má negatívny vplyv na ich obývateľnosť – vyšší tlak zmení vlastnosti atmosféry aj tektonického charakteru planéty.6
 
Existencia biosféry je možná vďaka [[atmosféra Zeme|atmosfére Zeme]], ktorá obsahuje dôležité látky pre život a zároveň udržiava vodu na planéte v [[kvapalina|kvapalnom skupenstve]]. Z tohto dôvodu a tiež kvôli neustálym výmenám látok a energie s [[oceán]]mi je atmosféra nevyhnutná aj pre existenciu striktne morských organizmov. Atmosféra zároveň plní ochrannú funkciu pred [[kozmické žiarenie|kozmickým žiarením]] a dopadmi menších [[meteorit]]ov na zemský povrch. Ďalším nevyhnutným predpokladom pre existenciu biosféry sú kolobehy rôznych látok, z ktorých najznámejší je [[kolobeh vody]].
409

úprav

Navigačné menu