Johann Hönig: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
obrázok, infobox, typografia
kat.
Riadok 12: Riadok 12:


== Život ==
== Život ==
Narodil sa v Karlsbrunne (Karlova Studánka na Morave). Po absolvovaní vysokej školy pôsobil v rokoch [[1839]] – [[1843]] ako prvý profesor novozriadenej katedry technického kreslenia na Baníckej a lesníckej akadémii v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Zaviedol prednášky a skúšky z [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]], čo narazilo na odpor študentov a stretlo sa aj s nepochopením dvorskej komory ako nadriadeného orgánu akadémie. V roku [[1843]] prešiel na Polytechnický inštitút vo Viedni, kde sa stal profesorom a prednostom katedry deskriptívnej geometrie. Na čele katedry stál 27 rokov a vychoval prvú silnú generáciu deskriptívnych geometrov (R. Niemtschik, R. Staudigl, P. Skuherský, G. V. Peschka a i.), ktorá sa zaslúžila o rozvoj deskriptívnej geometrie ako vedy a ako bázového predmetu teoretického základu inžinierskeho vzdelávania.
Narodil sa v Karlsbrunne (Karlova Studánka na Morave). Po absolvovaní vysokej školy pôsobil v rokoch [[1839]] – [[1843]] ako prvý profesor novozriadenej katedry technického kreslenia na [[Banícka akadémia|Baníckej a lesníckej akadémii]] v [[Banská Štiavnica|Banskej Štiavnici]]. Zaviedol prednášky a skúšky z [[deskriptívna geometria|deskriptívnej geometrie]], čo narazilo na odpor študentov a stretlo sa aj s nepochopením dvorskej komory ako nadriadeného orgánu akadémie. V roku [[1843]] prešiel na Polytechnický inštitút vo Viedni, kde sa stal profesorom a prednostom katedry deskriptívnej geometrie. Na čele katedry stál 27 rokov a vychoval prvú silnú generáciu deskriptívnych geometrov (R. Niemtschik, R. Staudigl, P. Skuherský, G. V. Peschka a i.), ktorá sa zaslúžila o rozvoj deskriptívnej geometrie ako vedy a ako bázového predmetu teoretického základu inžinierskeho vzdelávania.


V dejinách deskriptívnej geometrie je označovaný za zakladateľa deskriptívnej geometrie ako vedeckej disciplíny v Rakúsku (presnejšie – v Rakúsko-Uhorsku). Jeho učebnica ''Úvod do štúdia deskriptívnej geometrie'' (''Anleitung zum Studium der darstellenden Geometrie'', Viedeň [[1845]]) slúžila po tri desaťročia ako vzor vedeckej a učebnicovej literatúry z deskriptívnej geometrie v Rakúsku. Pravidelnými verejnými prednáškami z deskriptívnej geometrie sa zaslúžil o propagáciu tohto predmetu v širšej verejnosti.
V dejinách deskriptívnej geometrie je označovaný za zakladateľa deskriptívnej geometrie ako vedeckej disciplíny v Rakúsku (presnejšie – v Rakúsko-Uhorsku). Jeho učebnica ''Úvod do štúdia deskriptívnej geometrie'' (''Anleitung zum Studium der darstellenden Geometrie'', Viedeň [[1845]]) slúžila po tri desaťročia ako vzor vedeckej a učebnicovej literatúry z deskriptívnej geometrie v Rakúsku. Pravidelnými verejnými prednáškami z deskriptívnej geometrie sa zaslúžil o propagáciu tohto predmetu v širšej verejnosti.

== Iné projekty ==
{{projekt}}


== Externé odkazy ==
== Externé odkazy ==
{{MUSAV|78}}
* {{MUSAV|78}}




Riadok 24: Riadok 27:
{{DEFAULTSORT:Honig, Johann}}
{{DEFAULTSORT:Honig, Johann}}
[[Kategória:Rakúski matematici]]
[[Kategória:Rakúski matematici]]
[[Kategória:Rakúski vysokoškolskí pedagógovia]]
[[Kategória:Vyučujúci na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici]]

Verzia z 17:05, 2. január 2018

Johann Hönig
rakúsky matematik
rakúsky matematik
Narodenie9. máj 1810
Karlova Studánka, Česko
Úmrtie26. október 1886 (76 rokov)
Viedeň, Rakúsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Johann Hönig

Johann Hönig (* 9. máj 1810, Karlova Studánka – † 26. október 1886, Viedeň, Rakúsko) bol rakúsky matematik a pedagóg.

Život

Narodil sa v Karlsbrunne (Karlova Studánka na Morave). Po absolvovaní vysokej školy pôsobil v rokoch 18391843 ako prvý profesor novozriadenej katedry technického kreslenia na Baníckej a lesníckej akadémii v Banskej Štiavnici. Zaviedol prednášky a skúšky z deskriptívnej geometrie, čo narazilo na odpor študentov a stretlo sa aj s nepochopením dvorskej komory ako nadriadeného orgánu akadémie. V roku 1843 prešiel na Polytechnický inštitút vo Viedni, kde sa stal profesorom a prednostom katedry deskriptívnej geometrie. Na čele katedry stál 27 rokov a vychoval prvú silnú generáciu deskriptívnych geometrov (R. Niemtschik, R. Staudigl, P. Skuherský, G. V. Peschka a i.), ktorá sa zaslúžila o rozvoj deskriptívnej geometrie ako vedy a ako bázového predmetu teoretického základu inžinierskeho vzdelávania.

V dejinách deskriptívnej geometrie je označovaný za zakladateľa deskriptívnej geometrie ako vedeckej disciplíny v Rakúsku (presnejšie – v Rakúsko-Uhorsku). Jeho učebnica Úvod do štúdia deskriptívnej geometrie (Anleitung zum Studium der darstellenden Geometrie, Viedeň 1845) slúžila po tri desaťročia ako vzor vedeckej a učebnicovej literatúry z deskriptívnej geometrie v Rakúsku. Pravidelnými verejnými prednáškami z deskriptívnej geometrie sa zaslúžil o propagáciu tohto predmetu v širšej verejnosti.

Iné projekty

Externé odkazy

  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.