Penovec (travertín): Rozdiel medzi revíziami
infobox, mierne doplnenie a oprava štylistiky |
spresnenie |
||
| Riadok 5: | Riadok 5: | ||
Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]| |
Hornina_Zaradenie= [[Usadená hornina]]| |
||
Hornina_Zlozenie= [[kalcit]], [[aragonit]]| |
Hornina_Zlozenie= [[kalcit]], [[aragonit]]| |
||
Hornina_Akcesorie= [[limonit]], ...| |
Hornina_Akcesorie= [[ílový minerál|ílové minerály]], [[limonit]], ...| |
||
Hornina_Textura= pórovitý| |
Hornina_Textura= pórovitý| |
||
Hornina_Farba= béžová, sivá| |
Hornina_Farba= biela, béžová, sivá| |
||
Hornina_Hustota=| |
Hornina_Hustota=| |
||
}} |
}} |
||
'''Penovec''' je |
'''Penovec''' je sladkovodný [[vápenec]]. Na rozdiel od [[travertín]]u, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych a/alebo termálnych prameňov, penovec vzniká v povrchových vodných tokoch. |
||
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.<ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241</ref> Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako [[kalkrusta]]. |
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.<ref>Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241</ref> Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako [[kalkrusta]]. |
||
Verzia z 08:02, 15. november 2018
| Penovec | |
 Penovec, Ľubochnianska dolina, Veľká Fatra. | |
| Zloženie | |
|---|---|
| Hlavné minerály | kalcit, aragonit |
| Akcesórie | ílové minerály, limonit, ... |
| Vlastnosti | |
| Textúra | pórovitý |
| Farba | biela, béžová, sivá |
Penovec je sladkovodný vápenec. Na rozdiel od travertínu, ktorý vzniká vyzrážaním z minerálnych a/alebo termálnych prameňov, penovec vzniká v povrchových vodných tokoch.
Penovce sú nespevnené svetlosivé, žlté až červenkasté obyčajne výrazne porézne sedimenty. Zvyčajne býva nevrstevnatý.[1] Ak je tvorený spojením drobných valúnikov, býva označovaný ako kalkrusta.
Vzniká tak, že voda pri priechode horninou rozpúšťa vápenec, najmä ak je v nej prítomný oxid uhličitý. Na povrchu potom stačí oteplenie, únik alebo napr. pohltenie uhličitého rastlinami a vzniká vrstva penovca. Vďaka značnej rýchlosti zrážania vápenca môže obsahovať aj fosílie organizmov, ktoré vápnitý sediment prerástol a udusil.
V minulosti sa penovce využívali v poľnohospodárstve pri neutralizácii kyslých pôd.
V penovcovej mokradi optimálne prebieha zrážanie hydrogénuhličitanov v hĺbke prvých milimetrov vodného stĺpca.[2] Od miesta rozpustenia je k miestu vyzrážania potrebná vzdialenosť niekoľko stoviek m, zvyčajne až niekoľko km.
Referencie
- ↑ Pellant, Ch., 2005, Horniny a minerály. Ikar, Bratislava, s. 241
- ↑ Tvorba nové krajiny na Sokolovsku (na stránkách suas.cz) [online]. [Cit. 2009-06-05]. Dostupné online.
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pěnovec na českej Wikipédii.