Bitka pri Varne: Rozdiel medzi revíziami
Značky: úprava z mobilu úprava mobilnou aplikáciou úprava z aplikácie pre Android |
d Revízia 6929999 používateľa Daniel Hrinko (diskusia) bola vrátená; bez zdroja, nekorešponduje s IB Značka: vrátenie |
||
Riadok 31: | Riadok 31: | ||
== Následky == |
== Následky == |
||
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená |
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že [[České kráľovstvo|Česko]] a [[Uhorsko]] zostali v rukách 4 ročného [[Ladislav Pohrobok|Ladislava Pohrobka]]. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera. |
||
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše. |
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše. |
Verzia z 20:44, 25. október 2019
Bitka pri Varne | |||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|
Súčasť Uhorsko-Tureckých vojen | |||||||
| |||||||
Protivníci | |||||||
Uhorsko, Poľsko a spojenci | Osmanská ríša | ||||||
Velitelia | |||||||
Vladislav III. Ján Huňady |
Murad II. | ||||||
Sila | |||||||
30 000 | 120 000 | ||||||
Straty | |||||||
12 000 mužov | 20 000 mužov | ||||||
Uhorsko-turecké vojny |
---|
Rovine – Nicopolis – Varna – Kosovo – Belehrad – Moháč |
Bitka pri Varne sa konala 10. novembra 1444 neďaleko Varny vo východnom Bulharsku. V tejto bitke turecké vojská pod vedením sultána Murada II. porazili poľské a uhorské vojská pod vedením Vladislava III. a Jána Huňadyho.
Príčiny
Po neúspešnej výprave proti Belehradu turecký sultán Murad II. podpísal desaťročné prímerie s Uhorskom, urobil poriadok v Karmanskom emiráte v Anatólii a v auguste 1444 rezignoval na trón v prospech svojho 12 ročného syna Mehmeda II.
Napriek mierovej zmluve Uhorsko s Benátkami a pápežom Eugenom IV. zorganizovali novú križiacku armádu. O tejto správe spomína Murad II. v súvislosti so synom, že pôvodne odmietal výzvy s tým, že nie je sultánom, no jeho prefíkaný syn mu napísal: "Ak ste sultánom Vy, veďte Vaše vojská, no ak som sultánom ja, prikazujem Vám, aby ste moje vojská viedli Vy."
Armády
Zmiešaná kresťanská armáda, skladajúca sa hlavne z uhorských a poľských vojsk, ale aj českých oddielov, pápežských rytierov, Bosniakov, Srbov, Chorvátov, Bulharov, Rumunov a Rusínov, sa stretla s početne väčšou tureckou armádou. Uhri boli slabo vyzbrojení a sľúbené posily z Valašska a Albánska neprišli. Benátky sľúbili, že budú blokovať Turkom presun vojsk cez Bospor, čo aj dodržali, ale ich najväčší obchodný konkurenti - Janov, aby si získali obchodné privilégiá od Turecka, previezli osmanské vojská na svojich obchodných lodiach cez prieliv a zaskočili križiacke vojská, pochodujúce na Varnu.
Následky
30 000 križiakov bolo rozdrvených 120 000 Turkami, pričom viac ako polovica spojeneckej armády zahynula alebo bola zranená. Smrť Vladislava III. v bitke spôsobila, že Česko a Uhorsko zostali v rukách 4 ročného Ladislava Pohrobka. Bulhari nazvali Vladislava III. nežným menom „Varnenčik“, podľa mesta, kde bojoval a zomrel, a považujú ho za bohatiera.
Porážka vojsk znamenala pre východnú Európu na niekoľko desaťročí koniec nádejam na vymanenie spod nadvlády Osmanskej ríše.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bitka pri Varne
Externé odkazy
- Bitka pri Varne (česky)
- Popis bitky (česky)
- Posledná krížová výprava (česky)