Subsaharská Afrika: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Smazaný obsah Přidaný obsah
CommonsDelinker (diskusia | príspevky)
Odkaz na súbor Sub-Saharan-Africa.png bol nahradený odkazom Sub-Saharan_Africa_with_borders.png.
dBez shrnutí editace
Riadok 1: Riadok 1:
{{Bez zdroja}}
[[Súbor:Sub-Saharan Africa with borders.png|right|thumb|Subsaharská Afrika]]
{{Na rozšírenie}}
[[Súbor:Sub-Saharan Africa with borders.png|náhľad|Subsaharská Afrika]]
'''Subsaharská Afrika''' alebo staršie '''čierna Afrika''' je oblasť [[Afrika|Afriky]] na juh od [[Sahara|Sahary]], oddelená pásmom [[Sahel]].


Geograficky je to územie afrického kontinentu, ktoré leží na juh od púšte Sahara. Politicky pozostáva zo všetkých afrických krajín, ktoré sa nachádzajú, úplne alebo čiastočne, na juh od Sahary (výnimkou je [[Sudán]]). Severná časť Afriky sa považuje za časť arabského sveta. [[Somálsko]], [[Džibutsko]], [[Komory]][[Mauritánia]] sú geograficky takisto časťou subsaharskej Afriky, ale tiež časťou arabského sveta.
'''Subsaharská Afrika''', predtým nazývaná ''čierna Afrika'', je oblasť [[Afrika|Afriky]] na juh od [[Sahara|Sahary]], oddelená pásmom [[Sahel]].


Subsaharská Afrika sa obyčajne rozdeľuje na 4 podoblastí: [[západná Afrika]], [[východná Afrika]], [[stredná Afrika]] a [[Južná Afrika (región)|južná Afrika]].
Geograficky je to územie afrického kontinentu, ktoré leží na juh od púšte Sahara. Politicky pozostáva zo všetkých afrických krajín, ktoré sa nachádzajú, úplne alebo čiastočne, na juh od Sahary (výnimkou je Sudán). Severná časť Afriky sa považuje za časť arabského sveta. Somálsko, Džibutsko, Komory a Mauritánia sú geograficky takisto časťou subsaharskej Afriky, ale tiež časťou arabského sveta.

Subsaharská Afrika sa obyčajne rozdeľuje na 4 podoblasti:
* [[západná Afrika]]
* [[východná Afrika]]
* [[stredná Afrika]]
* [[Južná Afrika (časť)|južná Afrika]]


Tvorí ju 47 štátov a obýva ju 700 miliónov obyvateľov (začiatok 21. storočia). Tvorí časť najchudobnejšieho kontinentu, hlavne z ekonomického hľadiska: nízke [[HDP]] na osobu (1000 dolárov ročne) a nízky [[index ľudského rozvoja]] (0,465; svetový priemer je 0,729). Počet hladujúcich ľudí (206 miliónov ľudí) sa v priebehu posledných desiatich rokoch zvýšil o 37 miliónov.<ref>Výročná správa [[FAO]], [http://www.lemonde.fr/web/article/0,1-0@2-3220,36-828890@51-828893,0.html Le Monde] {{fra icon}}</ref>
Tvorí ju 47 štátov a obýva ju 700 miliónov obyvateľov (začiatok 21. storočia). Tvorí časť najchudobnejšieho kontinentu, hlavne z ekonomického hľadiska: nízke [[HDP]] na osobu (1000 dolárov ročne) a nízky [[index ľudského rozvoja]] (0,465; svetový priemer je 0,729). Počet hladujúcich ľudí (206 miliónov ľudí) sa v priebehu posledných desiatich rokoch zvýšil o 37 miliónov.<ref>Výročná správa [[FAO]], [http://www.lemonde.fr/web/article/0,1-0@2-3220,36-828890@51-828893,0.html Le Monde] {{fra icon}}</ref>


== Referencie ==
== Referencie ==
{{Referencie}}
<div style="font-size:90%"><references /></div>

== Pozri aj ==
* [[Maghreb]]


[[Kategória:Regióny Afriky]]
[[Kategória:Regióny Afriky]]

Verzia z 17:08, 6. január 2020

Subsaharská Afrika

Subsaharská Afrika alebo staršie čierna Afrika je oblasť Afriky na juh od Sahary, oddelená pásmom Sahel.

Geograficky je to územie afrického kontinentu, ktoré leží na juh od púšte Sahara. Politicky pozostáva zo všetkých afrických krajín, ktoré sa nachádzajú, úplne alebo čiastočne, na juh od Sahary (výnimkou je Sudán). Severná časť Afriky sa považuje za časť arabského sveta. Somálsko, Džibutsko, KomoryMauritánia sú geograficky takisto časťou subsaharskej Afriky, ale tiež časťou arabského sveta.

Subsaharská Afrika sa obyčajne rozdeľuje na 4 podoblastí: západná Afrika, východná Afrika, stredná Afrikajužná Afrika.

Tvorí ju 47 štátov a obýva ju 700 miliónov obyvateľov (začiatok 21. storočia). Tvorí časť najchudobnejšieho kontinentu, hlavne z ekonomického hľadiska: nízke HDP na osobu (1000 dolárov ročne) a nízky index ľudského rozvoja (0,465; svetový priemer je 0,729). Počet hladujúcich ľudí (206 miliónov ľudí) sa v priebehu posledných desiatich rokoch zvýšil o 37 miliónov.[1]

Referencie

  1. Výročná správa FAO, Le Monde (po francúzsky)

Pozri aj