Vreckaté huby: Rozdiel medzi revíziami
d preklepy |
→top: infobox malé písmená |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
{{Infobox huby| |
{{Infobox huby| |
||
⚫ | |||
Farba=#CDBE70| |
|||
⚫ | |||
⚫ | |||
⚫ | |||
Titulok=''Sarcoscypha austriaca''| |
Titulok=''Sarcoscypha austriaca''| |
||
Farba2=#CDBE70| |
|||
Skry0=áno| |
Skry0=áno| |
||
Ríša po slovensky= |
Ríša po slovensky=huby|Ríša po latinsky=Fungi| |
||
Oddelenie po slovensky= |
Oddelenie po slovensky=vreckaté huby|Oddelenie po latinsky=Ascomycota| |
||
Farba3=#CDBE70| |
|||
Binomické meno=Ascomycota| |
Binomické meno=Ascomycota| |
||
Klasifikátor1=| |
Klasifikátor1=| |
||
Dátum1=| |
Dátum1=| |
||
Synonymá=| |
Synonymá=| |
||
Obrázok2= |
Obrázok2=Helvella crispa 031130w.jpg| |
||
Titulok2=| |
Titulok2=| |
||
}} |
}} |
Verzia z 20:32, 8. marec 2020
Vreckaté huby | |
Sarcoscypha austriaca | |
Vedecká klasifikácia | |
---|---|
Vedecký názov | |
Ascomycota | |
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku |
Vreckaté huby alebo askomycéty (Ascomycota, staršie Ascomycotina) sú druhovo najpočetnejšie oddelenie (alebo kmeň) ríše huby (Fungi). Obsahuje asi 32 000 známych druhov, čo je 50-60 % známých taxónov húb. Ich spoločným znakom je tvorba tzv. vreciek (ascus), v ktorých sa vytvárajú spóry askospóry, obvykle 8 v jednom vrecku. Ďalším charakteristickým znakom sú perforované priehradky medzi bunkami mycélia, umožňujúce migráciu cytoplazmy a cytoplazmatických štruktúr, vrátane jadier.
Fylogeneticky staršie vreckaté huby majú formu kvasiniek, u fylogeneticky mladších druhov je stielka tvorená hýfami. Bičíkaté štádiá u tohto oddelenia už nie sú a mnoho druhov tvorí plodnice. Plodnice sa nazývajú askokarpy alebo askomatá. Rozmnožovanie môže byť pohlavné a nepohlavné, pričom nepohlavný spôsob rozmnožovania prevláda. Vreckaté huby môžu byť saprofytické, môžu žiť v symbióze s drevinami, alebo parazitovať na rastlinách a živočíchoch. Ich využitie je rôznorodé, sú dôležité napríklad pre pekárenský a potravinársky priemysel. Rod Penicilium sa využíva vo farmaceutickom priemysle, pretože vytvára antibiotiká.
Askospóry sú haploidné (obsahujú len 1 chromozómovú sadu) a ich vzniku predchádza meióza a následne mitóza. Spóry sú z vreciek buď vymrštené, alebo sa uvoľnia pasívne. Neskôr vyklíčia a utvoria vlákno - hýfu, ktorá sa rozkonáruje a vzniká väčšinou haploidné mycélium. Mycélium sa môže rozmnožovať nepohlavne fragmentáciou. Za vhodných podmienok sa na mycéliu vytvárajú samčie (antherídium) a samičie (ascogon) gametangiá. Ascogon má výbežok zvaný trichogýn, ktorým prejde obsah anterídia do askogónu. Na konci askogénnych hýf sa utvoria askokarpy. V ich vnútri prebehne karyogamia a následné meiotické a mitotické delenie, čím vzniknú askospóry a celý proces sa začína odznova. Dĺžka tohto cyklu je individuálna a záleží na konkrétnom druhu.
Väčšina známych lichenizovaných húb patrí práve do tohto oddelenia.
Iné projekty
- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vreckaté huby
- Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vreckaté huby