Amudarja: Rozdiel medzi revíziami
d portál |
NDJDJ |
||
| Riadok 81: | Riadok 81: | ||
| footnotes = |
| footnotes = |
||
}} |
}} |
||
'''Amudarja''' (v |
'''Amudarja''' (v VEKU DINOSAUROV [[gréčtina|po grécky]] nazývaná '''Oxus''') je rieka v [[Uzbekistan]]e, [[Turkménsko|Turkménsku]], [[Tadžikistan]]e a jej tok tvorí tiež hranicu [[Afganistan]]u. |
||
Jej dĺžka je {{km|2539|m}}, plocha [[povodie|povodia]] je 309 tis. km². Pramení v pohorí [[Pamír]], preteká medzi púšťami [[Karakum]] a [[Kyzylkum]], v dolnej aj centrálnej časti jej chýbajú [[prítok]]y. Ústi do [[Aralské jazero|Aralského jazera]], aj keď teraz čiastočne vysychá ešte pred jeho dosiahnutím. K urýchlenému vysychaniu prispelo masívne využívanie vôd veľtoku na poľnohospodárske účely v polopúštnej krajine okolitých štátov. Za vlády [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] boli vybudované mocné zavlažovacie kanály, ktoré z rieky odvádzajú vodu hlavne na [[Uzbekistan|uzbecké]] polia, na ktorých pestovaný [[bavlník]] dosahuje odvtedy významný podiel na svetovom trhu s [[bavlna|bavlnou]]. Voda Amudarji sa využíva najmä pre polia nachádzajúce sa na juh od Aralského jazera. Rozvod vody je ale značne neefektívny, preto sa jej veľká časť odparí ešte skôr ako dosiahne zavlažované polia. Následkom zvýšeného [[odpar]]u ubúdajú nielen vody v rieke a cieľovom jazere, ale voda v nich je zahustená a obsahuje relatívne viac soli. To potom spôsobuje [[zasolenie]] zavlažovaných oblastí a mení aj zloženie vôd Aralského jazera. |
Jej dĺžka je {{km|2539|m}}, plocha [[povodie|povodia]] je 309 tis. km². Pramení v pohorí [[Pamír]], preteká medzi púšťami [[Karakum]] a [[Kyzylkum]], v dolnej aj centrálnej časti jej chýbajú [[prítok]]y. Ústi do [[Aralské jazero|Aralského jazera]], aj keď teraz čiastočne vysychá ešte pred jeho dosiahnutím. K urýchlenému vysychaniu prispelo masívne využívanie vôd veľtoku na poľnohospodárske účely v polopúštnej krajine okolitých štátov. Za vlády [[Sovietsky zväz|Sovietskeho zväzu]] boli vybudované mocné zavlažovacie kanály, ktoré z rieky odvádzajú vodu hlavne na [[Uzbekistan|uzbecké]] polia, na ktorých pestovaný [[bavlník]] dosahuje odvtedy významný podiel na svetovom trhu s [[bavlna|bavlnou]]. Voda Amudarji sa využíva najmä pre polia nachádzajúce sa na juh od Aralského jazera. Rozvod vody je ale značne neefektívny, preto sa jej veľká časť odparí ešte skôr ako dosiahne zavlažované polia. Následkom zvýšeného [[odpar]]u ubúdajú nielen vody v rieke a cieľovom jazere, ale voda v nich je zahustená a obsahuje relatívne viac soli. To potom spôsobuje [[zasolenie]] zavlažovaných oblastí a mení aj zloženie vôd Aralského jazera. |
||
Verzia z 09:57, 18. máj 2020
| Amudarja | |
| rieka | |
 Delta rieky, Uzbekistan (satelitná snímka, november 1994)
| |
| Štáty |  Uzbekistan,  Turkménsko,  Tadžikistan,  Afganistan
|
|---|---|
| Hlavná zdrojnica | Pjandž |
| - výška | 6 000 m |
| Sekundárna zdrojnica |
Vachš |
| - výška | 6 000 m |
| Ústie | Aralské jazero |
| - výška | 37 m |
| Dĺžka | 2 539 km |
| Povodie | 309 000 km² (30 900 000 ha) |
| Prietok | |
| - priemerný | 1 400 m³/s |
 Rieka a jej prítoky na mape
| |
| Wikimedia Commons: Amu Darya | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Amudarja (v VEKU DINOSAUROV po grécky nazývaná Oxus) je rieka v Uzbekistane, Turkménsku, Tadžikistane a jej tok tvorí tiež hranicu Afganistanu.
Jej dĺžka je 2 539 km, plocha povodia je 309 tis. km². Pramení v pohorí Pamír, preteká medzi púšťami Karakum a Kyzylkum, v dolnej aj centrálnej časti jej chýbajú prítoky. Ústi do Aralského jazera, aj keď teraz čiastočne vysychá ešte pred jeho dosiahnutím. K urýchlenému vysychaniu prispelo masívne využívanie vôd veľtoku na poľnohospodárske účely v polopúštnej krajine okolitých štátov. Za vlády Sovietskeho zväzu boli vybudované mocné zavlažovacie kanály, ktoré z rieky odvádzajú vodu hlavne na uzbecké polia, na ktorých pestovaný bavlník dosahuje odvtedy významný podiel na svetovom trhu s bavlnou. Voda Amudarji sa využíva najmä pre polia nachádzajúce sa na juh od Aralského jazera. Rozvod vody je ale značne neefektívny, preto sa jej veľká časť odparí ešte skôr ako dosiahne zavlažované polia. Následkom zvýšeného odparu ubúdajú nielen vody v rieke a cieľovom jazere, ale voda v nich je zahustená a obsahuje relatívne viac soli. To potom spôsobuje zasolenie zavlažovaných oblastí a mení aj zloženie vôd Aralského jazera.
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Amudarja
