Moldavská klenba: Rozdiel medzi revíziami

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Interaktívne prechádzať históriu
← Predchádzajúca úpravaĎalšia úprava →
Smazaný obsah Přidaný obsah
VizuálneWikitext
Tom78 (diskusia | príspevky)
17 050 editací
Kategória
lit., wl., menšie opravy
Značka: editor wikitextu 2017
Riadok 1: Riadok 1:
[[Súbor:Biserica Manastirii Moldovita - Tavan pronaos.jpg|náhľad|Interiér Kostola [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Panny Márie]] v kláštornom komplexe Moldovita, [[16. storočie]], [[Vatra Moldoviței]], [[Rumunsko]]]]
[[Súbor:Biserica Manastirii Moldovita - Tavan pronaos.jpg|náhľad|Interiér Kostola [[Zvestovanie Pána|Zvestovania Panny Márie]] v kláštornom komplexe Moldovita, [[16. storočie]], [[Vatra Moldoviței]], [[Rumunsko]]]]
'''Moldavská klenba'''<ref>moldavské výtvarné umění In: {{Citácia knihy
'''Moldavská klenba'''<ref>{{Citácia knihy
|titul=Malá československá encyklopedie
|titul=[[Malá československá encyklopedie]]
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|vydavateľ=[[Academia (české vydavateľstvo)|Academia]]
|miesto=Praha
|miesto=Praha
|rok=1986
|rok=1986
|strany=303
|strany=303
|zväzok=4. M{{--}}Pol
⚫
|zväzok=4}}</ref> ({{V jazyku|ron|''bolta moldovenească''}}) je [[architektonický prvok]] [[Kresťanská sakrálna architektúra|kresťanskej sakrálnej architektúry]] používaný medzi [[15. storočie|15.]] a [[17. storočie|17. storočím]] na území historického [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]].<ref name=":0">{{Citácia knihy
|typ zväzku=Svazek
⚫
|kapitola zborník=moldavské výtvarné umění}}</ref> ({{V jazyku|ron|''bolta moldovenească''}}) je [[architektonický prvok]] [[Kresťanská sakrálna architektúra|kresťanskej sakrálnej architektúry]] používaný medzi [[15. storočie|15.]] a [[17. storočie|17. storočím]] na území historického [[Moldavské kniežatstvo|Moldavska]].<ref name=":0">{{Citácia knihy
|priezvisko=Bonifaciu
|priezvisko=Bonifaciu
|meno=Sebastian
|meno=Sebastian
|titul=Romania, Tourist Guide
|titul=Romania, Tourist Guide
|vydavateľ=Editura Sport-Turism
|vydavateľ=Editura Sport-Turism
⚫
|miesto=Bucharest
|rok=1985
|rok=1985
|strany=46, 53, 333}}</ref><ref>{{Citácia knihy
|strany=46, 53, 333}}</ref><ref>{{Citácia knihy
Riadok 17: Riadok 20:
|titul=Geometry of Structural Forms
|titul=Geometry of Structural Forms
|vydavateľ=Applied Science Pub.
|vydavateľ=Applied Science Pub.
|miesto=London
|rok=1978
|rok=1978
|isbn=9780853346838
|isbn=9780853346838
Riadok 25: Riadok 29:
|meno=Maria Alessia
|meno=Maria Alessia
|titul=Byzantium in Eastern European Visual Culture in the Late Middle Ages
|titul=Byzantium in Eastern European Visual Culture in the Late Middle Ages
|vydavateľ=Brill
|vydavateľ=[[Brill]]
|miesto=Leiden, Boston
|miesto=Leiden, Boston
|rok=2020
|rok=2020
Riadok 32: Riadok 36:
|meno2=Alice Isabella
|meno2=Alice Isabella
|priezvisko2=Sullivan
|priezvisko2=Sullivan
|edícia=East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450-1450
|edícia=East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450{{--}}1450
|zväzok=65}}</ref> Väčšinou bola umiestnená nad [[naos]]om alebo [[Hlavná loď|hlavnou loďou]] chrámu. Klenba vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny ústiacej do [[Kupola|kupoly]] alebo [[tambur]]a [[Veža (stavba)|veže]]. Skladá sa zo štyroch diagonálnych [[oblúk]]ov, nad ktorými pendantívy pretvárajú štvorec na kruh. Štyri menšie segmentové oblúky zase transformujú kruh na štvorec. Postupne stúpajú nad [[Loď (architektúra)|loď]] a korunujú kupolu alebo tambur veže.<ref>Moldauisches Gewölbe In: {{Citácia knihy
|zväzok=65}}</ref> Väčšinou bola umiestnená nad [[naos]]om alebo [[Hlavná loď|hlavnou loďou]] chrámu. Klenba vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny ústiacej do [[Kupola|kupoly]] alebo [[tambur]]a [[Veža (stavba)|veže]]. Skladá sa zo štyroch diagonálnych [[oblúk]]ov, nad ktorými pendantívy pretvárajú štvorec na kruh. Štyri menšie segmentové oblúky zase transformujú kruh na štvorec. Postupne stúpajú nad [[Loď (architektúra)|loď]] a korunujú kupolu alebo tambur veže.<ref>Moldauisches Gewölbe In: {{Citácia knihy
|priezvisko=Hannover Moser
|priezvisko=Hannover Moser
Riadok 38: Riadok 42:
|titul=Rumänien: Zwischen Karpaten und Donau, Banat und Schwarzmeerküste
|titul=Rumänien: Zwischen Karpaten und Donau, Banat und Schwarzmeerküste
|vydavateľ=Trescher Verlag
|vydavateľ=Trescher Verlag
|miesto=Berlín
|miesto=Berlin
|rok=2019
|rok=2019
|isbn=978-3-89794-459-6
|isbn=978-3-89794-459-6
|strany=467}}</ref> Klenba plní funkciu podstatného zníženia priemeru a hmotnosti tambura, kupoly a samotnej veže.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3">boltă In: {{Citácia knihy
|strany=467}}</ref> Klenba plní funkciu podstatného zníženia priemeru a hmotnosti tambura, kupoly a samotnej veže.<ref name=":0" /><ref name=":1" /><ref name=":3">{{Citácia knihy
|priezvisko=Drăguț
|priezvisko=Drăguț
|meno=Vasile
|meno=Vasile
|titul=Dicționar enciclopedic de artă medievală românească
|titul=Dicționar enciclopedic de artă medievală românească
|vydavateľ=Editura Științifică și Enciclopedică
|vydavateľ=Editura Științifică și Enciclopedică
|miesto=Bukurešť
|miesto=Bucureşti
|rok=1976
|rok=1976
|strany=60{{--}}63}}</ref><ref>Bolta moldovenesca In: {{Citácia elektronického dokumentu
|strany=60{{--}}63
|kapitola zborník=boltă}}</ref><ref>bolta moldoveneasca In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=www.roarhitect.ro
|url=https://www.roarhitect.ro/dictionar/b/view/bolta-moldovenesca
|poznámka= čerpá z ''Dictionar de arta, Dictionar enciclopedic''
|dátum prístupu=2021-04-07
|jazyk=ron}}</ref><ref>bolta moldoveneasca In: {{Citácia elektronického dokumentu
|titul=Dicţionar de arta
|titul=Dicţionar de arta
|vydavateľ= www.artspace.ro
|url=http://www.artspace.ro/ro/dictionar-arta/bolta+moldoveneasca.html
|url=http://www.artspace.ro/ro/dictionar-arta/bolta+moldoveneasca.html
|dátum prístupu=2021-04-07
|dátum prístupu=2021-04-07
Riadok 68: Riadok 67:
|periodikum=Akademos: Revista de Ştiinţă, Inovare, Cultură şi Artă
|periodikum=Akademos: Revista de Ştiinţă, Inovare, Cultură şi Artă
|vydavateľ=Institutul Patrimoniului Cultural al AŞM
|vydavateľ=Institutul Patrimoniului Cultural al AŞM
|miesto=Kišiňov
|miesto=Chișinău
|dátum=2013
|dátum=2013
|ročník=30
|ročník=30
Riadok 75: Riadok 74:
|issn=1857-0461
|issn=1857-0461
|dátum prístupu= 09.4.2021
|dátum prístupu= 09.4.2021
|poznámky=ďalej len Nesterov
|poznámky=ďalej len Viď Nesterov
|url=http://www.akademos.asm.md/}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
|url=http://www.akademos.asm.md/}}</ref><ref>{{Citácia periodika
|priezvisko= Nicu
|priezvisko= Nicu
|meno= Ionut Cristi
|meno= Ionut Cristi
|titul= Land use changes and dynamics over the last century around churches of Moldavia, Bukovina, Northern Romania – Challenges and future perspectives
|titul= Land use changes and dynamics over the last century around churches of Moldavia, Bukovina, Northern Romania – Challenges and future perspectives
|periodikum=Habitat International
|url= https://www.researchgate.net/publication/333080033_Land_use_changes_and_dynamics_over_the_last_century_around_churches_of_Moldavia_Bukovina_Northern_Romania_-_Challenges_and_future_perspectives
|url= https://www.researchgate.net/publication/333080033_Land_use_changes_and_dynamics_over_the_last_century_around_churches_of_Moldavia_Bukovina_Northern_Romania_-_Challenges_and_future_perspectives
|dátum vydania= 2019
|dátum vydania= 2019
|dátum prístupu= 09.4.2021
|dátum prístupu= 09.4.2021
|vydavateľ= Habitat International
|vydavateľ=[[Elsevier]]
|číslo=88
|priezvisko2= Stoleriu
|priezvisko2= Stoleriu
|meno2= Cristian
|meno2= Cristian Constantin
|doi= 10.1016/j.habitatint.2019.04.006
|doi= 10.1016/j.habitatint.2019.04.006
|strany= 4{{--}}12}}</ref>
|strany= 4{{--}}12
|issn=0197-3975}}</ref>


Moldavská klenba vychádza zo zloženej [[Kupola|kupoly]] na [[Pendantív|pendantívoch]] používanej v byzantskej architektúre. Klenbový závesný systém na pendantívoch vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny, ktorá ústi do kupoly alebo [[tambur]]a [[Veža (stavba)|veže]]. Transformácia byzantského klenbového systému na moldavský mala za následok rozšírenie vnútorného priestoru a zmenšenie priemeru či hmotnosti tambura veži.
Moldavská klenba vychádza zo zloženej [[Kupola|kupoly]] na [[pendantív]]och používanej v byzantskej architektúre. Klenbový závesný systém na pendantívoch vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny, ktorá ústi do kupoly alebo [[tambur]]a [[Veža (stavba)|veže]]. Transformácia byzantského klenbového systému na moldavský mala za následok rozšírenie vnútorného priestoru a zmenšenie priemeru či hmotnosti tambura veži.


Podľa niektorých odborníkov má moldavská klenba pôvod v [[Arménska architektúra|arménskej]] či orientálnej architektúre, keďže existuje podobnosť medzi konštrukčným riešením arménskej klenby s [[Okulus|okulom]] (''galhatun'') a moldavskou klenbou. Túto hypotézu potvrdzuje okrem iného aj emigrácia arménskych remeselníkov do oblastí [[Halič (región)|Haliča]] a [[Moldavsko|Moldavska]] na konci 15. storočia. Niektorí historici naopak vidia pôvod moldavskej klenby v [[Ruská architektúra|ruskej drevenej architektúre]], kde dochádza k zmenšeniu konštrukčných prvkov v prospech rozšírenia vnútorného priestoru. Podľa iných kunsthistorikov existuje aj paralela moldavskej klenby so zložitým klenbovým systémom ''[[mukarnas]]'' v maurskej či [[Islamská architektúra|islamskej architektúre]]. Menšia časť odborníkov považuje moldavskú klenbu za [[Gotika|gotické]] riešenie.<ref name=":2">Nesterov, str. 111{{--}}113</ref><ref>Nesterov, str. 114{{--}}118</ref>[[Súbor:Romania Putna Monastery Main Church Ceiling2.jpg|náhľad|Interiér Kostola [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v kláštornom komplexe Putna, pohľad na moldavskú klenbu, [[15. storočie]], Rumunsko]]Od konca [[14. storočie|14. storočia]] sa v Moldavsku vyskytovali konštrukčné pokusy, ktoré odoberali váhu z veže s malým priemerom. [[Stĺp|Stĺpy]] boli nahradené [[Konzola|konzolami]]. Prvýkrát sa toto inovatívne riešenie objavuje v Starom kostole kláštora [[Moldovița]]. K optimalizácii technických riešení došlo pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Moldavská klenba sa prvýkrát objavuje počas vlády moldavského kniežaťa [[Štefan III. (Moldavsko)|Štefana Veľkého]] v Kostole Povýšenia svätého Kríža v [[Pătrăuți]] z roku [[1487]].<ref name=":2" />
Podľa niektorých odborníkov má moldavská klenba pôvod v [[Arménska architektúra|arménskej]] či orientálnej architektúre, keďže existuje podobnosť medzi konštrukčným riešením arménskej klenby s [[Okulus|okulom]] (''galhatun'') a moldavskou klenbou. Túto hypotézu potvrdzuje okrem iného aj emigrácia arménskych remeselníkov do oblastí [[Halič (región)|Haliča]] a [[Moldavsko|Moldavska]] na konci 15. storočia. Niektorí historici naopak vidia pôvod moldavskej klenby v [[Ruská architektúra|ruskej drevenej architektúre]], kde dochádza k zmenšeniu konštrukčných prvkov v prospech rozšírenia vnútorného priestoru. Podľa iných kunsthistorikov existuje aj paralela moldavskej klenby so zložitým klenbovým systémom ''[[mukarnas]]'' v maurskej či [[Islamská architektúra|islamskej architektúre]]. Menšia časť odborníkov považuje moldavskú klenbu za [[Gotika|gotické]] riešenie.<ref name=":2">Viď Nesterov, s. 111{{--}}113.</ref><ref>Viď Nesterov, s. 114{{--}}118.</ref>[[Súbor:Romania Putna Monastery Main Church Ceiling2.jpg|náhľad|Interiér Kostola [[Zosnutie presvätej Bohorodičky|Zosnutia presvätej Bohorodičky]] v kláštornom komplexe Putna, pohľad na moldavskú klenbu, [[15. storočie]], Rumunsko]]Od konca [[14. storočie|14. storočia]] sa v Moldavsku vyskytovali konštrukčné pokusy, ktoré odoberali váhu z veže s malým priemerom. [[stĺp]]y boli nahradené [[konzola]]mi. Prvýkrát sa toto inovatívne riešenie objavuje v Starom kostole kláštora [[Moldovița]]. K optimalizácii technických riešení došlo pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Moldavská klenba sa prvýkrát objavuje počas vlády moldavského kniežaťa [[Štefan III. (Moldavsko)|Štefana Veľkého]] v Kostole Povýšenia svätého Kríža v [[Pătrăuți]] z roku [[1487]].<ref name=":2" />
Zmenšenie priemeru veže sa využívalo na zakrytie priestoru tzv. slepých klenieb na bočných [[Oblúk|oblúkoch]], ale aj kupoly, kde pôvodný účel neskôr stratil zmysel. Druhý variant moldavskej klenby je klenba s vloženými oblúkmi alebo hviezdicovitá klenba. Jeho konštrukčná zvláštnosť spočíva v umiestnení ôsmich oblúkov na vnútornej strane kupoly. V tomto variante dominuje gotický vplyv, ktorý sa odráža v použití počtu oblúkov namiesto štyroch, ôsmich či viacerých. Ide napríklad o prevedenie v Kostole [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v [[Hârlău]]. Postavený bol postavený okolo roku [[1492]]. Tento variant sa častejšie objavuje za vlády kniežat [[Petru Rareș|Petra Rareșa]] a [[Alexander IV. Lăpușneanu|Alexandra IV. Lăpușneanu]]. Príkladom je Kostol [[Zoslanie Ducha svätého|Zoslania Ducha svätého]] v kláštore [[Dragomirna]]. V 15. storočí sa pod vplyvom západnej architektúry podstavec veže stáva čoraz rozmanitejším a zložitejším. Spolu s klenbou sa postupne upravuje tvar veže. Spolu s tamburom prechádza od kruhového k polygonálnemu, čo je vidieť napríklad v Kostole svätého Juraja vo [[Voroneț]]e z roku [[1488]] či v Kostole svätého Mikuláša v [[Probota|Probote]] z roku [[1530]] a Kostole Zvestovania Panny Márie z roku [[1532]] vo [[Vatra Moldoviței]].<ref name=":2" /><ref name=":3" />
Zmenšenie priemeru veže sa využívalo na zakrytie priestoru tzv. slepých klenieb na bočných [[oblúk]]och, ale aj kupoly, kde pôvodný účel neskôr stratil zmysel. Druhý variant moldavskej klenby je klenba s vloženými oblúkmi alebo hviezdicovitá klenba. Jeho konštrukčná zvláštnosť spočíva v umiestnení ôsmich oblúkov na vnútornej strane kupoly. V tomto variante dominuje gotický vplyv, ktorý sa odráža v použití počtu oblúkov namiesto štyroch, ôsmich či viacerých. Ide napríklad o prevedenie v Kostole [[Svätý Juraj|svätého Juraja]] v [[Hârlău]]. Postavený bol postavený okolo roku [[1492]]. Tento variant sa častejšie objavuje za vlády kniežat [[Petru Rareș|Petra Rareșa]] a [[Alexander IV. Lăpușneanu|Alexandra IV. Lăpușneanu]]. Príkladom je Kostol [[Zoslanie Ducha svätého|Zoslania Ducha svätého]] v kláštore [[Dragomirna]]. V 15. storočí sa pod vplyvom západnej architektúry podstavec veže stáva čoraz rozmanitejším a zložitejším. Spolu s klenbou sa postupne upravuje tvar veže. Spolu s tamburom prechádza od kruhového k polygonálnemu, čo je vidieť napríklad v Kostole svätého Juraja vo [[Voroneț]]e z roku [[1488]] či v Kostole svätého Mikuláša v [[Probota|Probote]] z roku [[1530]] a Kostole Zvestovania Panny Márie z roku [[1532]] vo [[Vatra Moldoviței]].<ref name=":2" /><ref name=":3" />


V 16. storočí sa objavuje novší variant orámovaný oblúkmi. Niekedy sa vyskytuje tiež v podobe previsnutých rebier klenby kupoly, ktoré zmenšujú priemer vlastnej kupoly. Takéto riešenie možno vidieť napríklad v Kostole Sťatia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] z roku [[1502]] v [[Arbore]].<ref>mołdawskie sklepienie In: {{Citácia elektronického dokumentu
V 16. storočí sa objavuje novší variant orámovaný oblúkmi. Niekedy sa vyskytuje tiež v podobe previsnutých rebier klenby kupoly, ktoré zmenšujú priemer vlastnej kupoly. Takéto riešenie možno vidieť napríklad v Kostole Sťatia svätého [[Ján Krstiteľ|Jána Krstiteľa]] z roku [[1502]] v [[Arbore]].<ref>mołdawskie sklepienie In: {{Citácia elektronického dokumentu
Riadok 131: Riadok 133:
== Literatúra ==
== Literatúra ==
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
⚫
|titul=Rumanian Art Treasures: Fifteenth to Eighteenth Centuries
⚫
|priezvisko=Kocój
⚫
|vydavateľ=Royal Scottish Museum
⚫
|meno=Ewa
|miesto=Edinburgh
⚫
|titul=Świątynie, postacie, ikony: Malowane cerkwie i monastyry Bukowiny Południowej w wyobrażeniach rumuńskich
⚫
|rok=1966
⚫
|vydavateľ=Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego|miesto=Krakov
⚫
|strany=11}}
⚫
|rok=2006
⚫
|isbn=9788323385783
⚫
|strany=41}}
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
|titul=Romania
|titul=Romania
|vydanie=23
|vydanie=23
|vydavateľ=United States. Embassy (Romania), United States. International Trade Administration
|vydavateľ=United States. Embassy (Romania), United States. International Trade Administration
|miesto=Bucharest
|rok=1971
|rok=1971
|strany=18
|strany=18
|kapitola=The Painted Churches in Romania - Matchless Gems of Universal Art
|kapitola=The Painted Churches in Romania{{--}}Matchless Gems of Universal Art
|zväzok=22
|zväzok=22
|edícia=International marketing information series}}
|edícia=International marketing information series}}
* {{Citácia knihy
* {{Citácia knihy
|priezvisko=Barnea
⚫
|titul=Rumanian Art Treasures: Fifteenth to Eighteenth Centuries
|meno=Ion
⚫
|vydavateľ=Royal Scottish Museum
⚫
|miesto=Edinburgh
⚫
|rok=1966
⚫
|strany=11}}
⚫
* {{Citácia knihy
|titul=Christian Art in Romania: The 15th century
|titul=Christian Art in Romania: The 15th century
|vydavateľ=Publishing House of the Bible and Mission Institute of the Romanian Orthodox Church
|vydavateľ=Publishing House of the Bible and Mission Institute of the Romanian Orthodox Church
|miesto=Bukurešť
|miesto=Bucharest
|rok=1985
|rok=1985
|strany=24, 29
|strany=24, 29
|zväzok=4
|zväzok=4
|edícia=Christian Art in Romania}}
|edícia=Christian Art in Romania
|priezvisko2=Popa
|meno2=Corina}}
⚫
* {{Citácia knihy
⚫
|priezvisko=Kocój
⚫
|meno=Ewa
⚫
|titul=Świątynie, postacie, ikony: Malowane cerkwie i monastyry Bukowiny Południowej w wyobrażeniach rumuńskich
⚫
|vydavateľ=Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego
|miesto=Kraków
⚫
|rok=2006
⚫
|isbn=9788323385783
⚫
|strany=41}}
*{{Citácia knihy
*{{Citácia knihy
|priezvisko=Hannover
|priezvisko=Hannover
Riadok 166: Riadok 174:
|titul=Rumänien entdecken: Kunstschätze und Naturschönheiten
|titul=Rumänien entdecken: Kunstschätze und Naturschönheiten
|vydavateľ=Trescher Verlag
|vydavateľ=Trescher Verlag
|miesto=Berlín
|miesto=Berlin
|rok=2007
|rok=2007
|isbn=9783897941045
|isbn=9783897941045
Riadok 179: Riadok 187:
|isbn=978-960-524-317-3
|isbn=978-960-524-317-3
|strany=104{{--}}106
|strany=104{{--}}106
|meno2=Maria (et al.)
|meno2=Maria
|priezvisko2=Panayotide-Kessisoglou}}
|priezvisko2=Panayotide-Kessisoglou
|spoluautori=et al.}}


== Pozri aj ==
== Pozri aj ==

Verzia z 18:17, 10. február 2022

Interiér Kostola Zvestovania Panny Márie v kláštornom komplexe Moldovita, 16. storočie, Vatra Moldoviței, Rumunsko

Moldavská klenba[1] (rum. bolta moldovenească) je architektonický prvok kresťanskej sakrálnej architektúry používaný medzi 15. a 17. storočím na území historického Moldavska.[2][3] Ide o klenbový závesný systém na pendantívoch.[4] Väčšinou bola umiestnená nad naosom alebo hlavnou loďou chrámu. Klenba vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny ústiacej do kupoly alebo tambura veže. Skladá sa zo štyroch diagonálnych oblúkov, nad ktorými pendantívy pretvárajú štvorec na kruh. Štyri menšie segmentové oblúky zase transformujú kruh na štvorec. Postupne stúpajú nad loď a korunujú kupolu alebo tambur veže.[5] Klenba plní funkciu podstatného zníženia priemeru a hmotnosti tambura, kupoly a samotnej veže.[2][4][6][7]

Opis

Tmavo je vyznačené umiestnenie moldavskej klenby v priereze Kostola svätého Mikuláša v kláštornom komplexe v Probote, 16. storočie, Rumunsko

V Moldavsku dochádza k splývaniu východnej a západnej architektonickej tradície. K významnému rozvoju sakrálnej architektúry v Moldavskom kniežatstve došlo najmä v 15. – 16. storočí. Tamojšia architektúra výrazne čerpala z byzantskej palaiologovskej architektúry a architektúry postbyzantského obdobia, najmä zo srbskej Moravskej školy. Viditeľné sú však aj vplyvy západnej architektúry, mnohé kostoly obsahujú gotické alebo renesančné prvky.[8][9]

Moldavská klenba vychádza zo zloženej kupoly na pendantívoch používanej v byzantskej architektúre. Klenbový závesný systém na pendantívoch vytvára prechod zo štvorcovej roviny do kruhovej roviny, ktorá ústi do kupoly alebo tambura veže. Transformácia byzantského klenbového systému na moldavský mala za následok rozšírenie vnútorného priestoru a zmenšenie priemeru či hmotnosti tambura veži.

Podľa niektorých odborníkov má moldavská klenba pôvod v arménskej či orientálnej architektúre, keďže existuje podobnosť medzi konštrukčným riešením arménskej klenby s okulom (galhatun) a moldavskou klenbou. Túto hypotézu potvrdzuje okrem iného aj emigrácia arménskych remeselníkov do oblastí Haliča a Moldavska na konci 15. storočia. Niektorí historici naopak vidia pôvod moldavskej klenby v ruskej drevenej architektúre, kde dochádza k zmenšeniu konštrukčných prvkov v prospech rozšírenia vnútorného priestoru. Podľa iných kunsthistorikov existuje aj paralela moldavskej klenby so zložitým klenbovým systémom mukarnas v maurskej či islamskej architektúre. Menšia časť odborníkov považuje moldavskú klenbu za gotické riešenie.[10][11]

Interiér Kostola Zosnutia presvätej Bohorodičky v kláštornom komplexe Putna, pohľad na moldavskú klenbu, 15. storočie, Rumunsko

Od konca 14. storočia sa v Moldavsku vyskytovali konštrukčné pokusy, ktoré odoberali váhu z veže s malým priemerom. stĺpy boli nahradené konzolami. Prvýkrát sa toto inovatívne riešenie objavuje v Starom kostole kláštora Moldovița. K optimalizácii technických riešení došlo pravdepodobne začiatkom 15. storočia. Moldavská klenba sa prvýkrát objavuje počas vlády moldavského kniežaťa Štefana Veľkého v Kostole Povýšenia svätého Kríža v Pătrăuți z roku 1487.[10]

Zmenšenie priemeru veže sa využívalo na zakrytie priestoru tzv. slepých klenieb na bočných oblúkoch, ale aj kupoly, kde pôvodný účel neskôr stratil zmysel. Druhý variant moldavskej klenby je klenba s vloženými oblúkmi alebo hviezdicovitá klenba. Jeho konštrukčná zvláštnosť spočíva v umiestnení ôsmich oblúkov na vnútornej strane kupoly. V tomto variante dominuje gotický vplyv, ktorý sa odráža v použití počtu oblúkov namiesto štyroch, ôsmich či viacerých. Ide napríklad o prevedenie v Kostole svätého Juraja v Hârlău. Postavený bol postavený okolo roku 1492. Tento variant sa častejšie objavuje za vlády kniežat Petra Rareșa a Alexandra IV. Lăpușneanu. Príkladom je Kostol Zoslania Ducha svätého v kláštore Dragomirna. V 15. storočí sa pod vplyvom západnej architektúry podstavec veže stáva čoraz rozmanitejším a zložitejším. Spolu s klenbou sa postupne upravuje tvar veže. Spolu s tamburom prechádza od kruhového k polygonálnemu, čo je vidieť napríklad v Kostole svätého Juraja vo Voronețe z roku 1488 či v Kostole svätého Mikuláša v Probote z roku 1530 a Kostole Zvestovania Panny Márie z roku 1532 vo Vatra Moldoviței.[10][6]

V 16. storočí sa objavuje novší variant orámovaný oblúkmi. Niekedy sa vyskytuje tiež v podobe previsnutých rebier klenby kupoly, ktoré zmenšujú priemer vlastnej kupoly. Takéto riešenie možno vidieť napríklad v Kostole Sťatia svätého Jána Krstiteľa z roku 1502 v Arbore.[12] Charakteristickým znakom neskorších stavieb je výstavba dodatočnej veže nad loďou a nahradenie gotických dekoratívnych prvkov renesančnými a barokovými. Najvýznamnejšie objekty boli postavené okolo mesta Jasy. Ide napríklad o kláštor Galata postavený medzi rokmi 1576 – 1584, kláštorný Chrám Troch hierarchov postavený medzi rokmi 1635 – 1639 a Kostol Nanebovstúpenia Pána v kláštornom komplexe Golia postavený medzi rokmi 1650 – 1653. V 18. a 19. storočí bola tradičná moldavská architektúra úplne nahradená architektúrou klasicizmu. Na konci 19. a v polovici 20. storočia došlo k jej oživeniu v architektúre historizmu, ktorého predstaviteľom je napríklad Katedrálny chrám Troch hierarchov postavený medzi rokmi 1937 – 1940 v rumunskom Temešvári.[13][14][15]

Galéria

Referencie

  1. ↑ moldavské výtvarné umění. In: Malá československá encyklopedie. Svazek 4. M – Pol. Praha : Academia, 1986. S. 303.
  2. ↑ a b BONIFACIU, Sebastian. Romania, Tourist Guide. Bucharest : Editura Sport-Turism, 1985. S. 46, 53, 333.
  3. ↑ GHEORGHIU, Adrian; DRAGOMIR, Virgil. Geometry of Structural Forms. London : Applied Science Pub., 1978. ISBN 9780853346838. S. 73, 85.
  4. ↑ a b ROSSI, Maria Alessia; SULLIVAN, Alice Isabella. Byzantium in Eastern European Visual Culture in the Late Middle Ages. Zväzok 65. Leiden, Boston : Brill, 2020. (East Central and Eastern Europe in the Middle Ages, 450 – 1450.) ISBN 9789004421370. S. 211.
  5. ↑ Moldauisches Gewölbe In: HANNOVER MOSER, Birgitta Gabriela. Rumänien: Zwischen Karpaten und Donau, Banat und Schwarzmeerküste. Berlin : Trescher Verlag, 2019. ISBN 978-3-89794-459-6. S. 467.
  6. ↑ a b boltă. In: DRĂGUȚ, Vasile. Dicționar enciclopedic de artă medievală românească. Bucureşti : Editura Științifică și Enciclopedică, 1976. S. 60 – 63.
  7. ↑ bolta moldoveneasca In: Dicţionar de arta [online]. [Cit. 2021-04-07]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
  8. ↑ NESTEROV, Tamara. Bolta moldovenească – aport original al meşterilor moldoveni la tezaurul arhitectural universal. Akademos: Revista de Ştiinţă, Inovare, Cultură şi Artă (Chișinău: Institutul Patrimoniului Cultural al AŞM), 2013, roč. 30, čís. 3, s. 110 – 111. Ďalej len Viď Nesterov. Dostupné online [cit. 2021-04-09]. ISSN 1857-0461.
  9. ↑ NICU, Ionut Cristi; STOLERIU, Cristian Constantin. Land use changes and dynamics over the last century around churches of Moldavia, Bukovina, Northern Romania – Challenges and future perspectives. Habitat International (Elsevier), 2019, čís. 88, s. 4 – 12. Dostupné online [cit. 2021-04-09]. ISSN 0197-3975. DOI: 10.1016/j.habitatint.2019.04.006.
  10. ↑ a b c Viď Nesterov, s. 111 – 113.
  11. ↑ Viď Nesterov, s. 114 – 118.
  12. ↑ mołdawskie sklepienie In: Encyklopedia PWN [online]. [Cit. 2021-04-13]. Dostupné online. (po poľsky)
  13. ↑ Romania Country Study Guide. Zväzok 1. Washington D.C. : Int'l Business Publications, 2012. (Strategic Information and Developments.) ISBN 978-1-4387-7538-8. S. 69 – 71.
  14. ↑ Arhitectura din Moldova in secolele XIV-XIX [online]. [Cit. 2021-04-14]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)
  15. ↑ Stilul moldovenesc [online]. [Cit. 2021-04-14]. Dostupné online. (po rumumsky; moldavsky)

Literatúra

  • Rumanian Art Treasures: Fifteenth to Eighteenth Centuries. Edinburgh : Royal Scottish Museum, 1966. S. 11.
  • Romania. 23. vyd. Zväzok 22. Bucharest : United States. Embassy (Romania), United States. International Trade Administration, 1971. (International marketing information series.) Kapitola The Painted Churches in Romania – Matchless Gems of Universal Art, s. 18.
  • BARNEA, Ion; POPA, Corina. Christian Art in Romania: The 15th century. Zväzok 4. Bucharest : Publishing House of the Bible and Mission Institute of the Romanian Orthodox Church, 1985. (Christian Art in Romania.) S. 24, 29.
  • KOCÓJ, Ewa. Świątynie, postacie, ikony: Malowane cerkwie i monastyry Bukowiny Południowej w wyobrażeniach rumuńskich. Kraków : Wydawnictwo Uniwersytetu Jagiellońskiego, 2006. ISBN 9788323385783. S. 41.
  • HANNOVER, Birgitta Gabriela. Rumänien entdecken: Kunstschätze und Naturschönheiten. Berlin : Trescher Verlag, 2007. ISBN 9783897941045. S. 325.
  • KALOPISE-VERTE, Sophia; PANAYOTIDE-KESSISOGLOU, Maria, et al. Multilingual Illustrated dictionary of Byzantine Architecture and Sculpture Terminology. Iraklio : Crete University Press, 2010. ISBN 978-960-524-317-3. S. 104 – 106.

Pozri aj

Iné projekty

Externé odkazy

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Moldavská_klenba&oldid=7317609“