Lyrika: Rozdiel medzi revíziami

Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Odobraných 514 bajtov ,  pred 4 mesiacmi
mínus neozdrojovaná časť
dBez shrnutí editace
(mínus neozdrojovaná časť)
[[Súbor:Marína.jpg|náhľad|[[Marína (Sládkovič)|Marína]] je najdlhšia ľúbostná [[báseň]] na svete.]]
'''Lyrika''' ([[Gréčtina|grec.]] lyrika mele - lýrou sprevádzané verše) je jeden z troch základných [[literárny druh|druhov]] [[Umelecká literatúra|umeleckej literatúry]] spolu s [[dráma|drámou]] a [[epika|epikou]]. V lyrike sa predvádza autorov vzťah ku skutočnosti ako bezprostredný zážitok, ako záznam faktov, vyjadrovanie subjektívnych reakcií, pocitov, nálad a myšlienok. Na rozdiel od [[Epika|epiky]] a [[Dráma|drámy]] lyrika pri práci s témou nerešpektuje časovú následnosť (je [[sujet|nesujetová]], nedejová). Čas v lyrike sa nepohybuje od minulosti k budúcnosti, nemá príznaky uplývania, lyrický zážitok pociťujeme ako trvale platný. Najvlastnejšou formou lyrického prejavu je [[veršovaná reč|verš]].
 
Názov lyrika vznikol zo slova lýra, ktorým v antickom [[Grécko|Grécku]] pomenovali hudobný nástroj. Hrou na lýre sprevádzali [[Gréci]] svoje piesne. Pre lyriku sú charakteristické predovšetkým kratšie texty. Obyčajne nie sú dlhšie ako 50 až 60 [[Verš (rad básne)|veršov]], ale často majú iba 10 až 30 veršov. Lyrické texty vznikali aj v starovekom Egypte (približne 2600 rokov [[Pred Kristom|pred n. l]].) ako pohrebné piesne, piesne na velebenie kráľov a piesne adresované bohom.
 
Lyrická poézia je slohovo i tematicky bohato diferencovaná (lyrika subjektívna a lyrika objektívna; lyrika intímna, [[Spoločenská lyrika|lyrika spoločenská]], lyrika prírodná, [[Reflexívna lyrika|lyrika reflexívna]] a podobne). Medzi lyrikou a ostatnými druhmi nie je príkra hranica, v konkrétnych literárnych dielach sa často jednotlivé druhové princípy prelínajú (napríklad lyrickoepické básnictvo, lyrizovaná próza, lyrická dráma).

Navigačné menu