Lyrika: Rozdiel medzi revíziami

Smazaný obsah Přidaný obsah

V textu

Verzia z 00:37, 12. február 2022

Marína je najdlhšia ľúbostná báseň na svete.

Lyrika (grec. lyrika mele - lýrou sprevádzané verše) je jeden z troch základných druhov umeleckej literatúry spolu s drámou a epikou. V lyrike sa predvádza autorov vzťah ku skutočnosti ako bezprostredný zážitok, ako záznam faktov, vyjadrovanie subjektívnych reakcií, pocitov, nálad a myšlienok. Na rozdiel od epiky a drámy lyrika pri práci s témou nerešpektuje časovú následnosť (je nesujetová, nedejová). Čas v lyrike sa nepohybuje od minulosti k budúcnosti, nemá príznaky uplývania, lyrický zážitok pociťujeme ako trvale platný. Najvlastnejšou formou lyrického prejavu je verš.

Lyrická poézia je slohovo i tematicky bohato diferencovaná (lyrika subjektívna a lyrika objektívna; lyrika intímna, lyrika spoločenská, lyrika prírodná, lyrika reflexívna a podobne). Medzi lyrikou a ostatnými druhmi nie je príkra hranica, v konkrétnych literárnych dielach sa často jednotlivé druhové princípy prelínajú (napríklad lyrickoepické básnictvo, lyrizovaná próza, lyrická dráma).

Lyrický text sa vždy realizuje básnickými (poetickými) prostriedkami. Poézia (gréc. poiesis - tvorba) prvotne znamená viazanú reč. Pod pojmom viazaná reč rozumieme grafické členenie básne, rytmus, rým astrofy.

Lyrické básne nemajú dej, básnik nimi vyjadruje svoje túžby, myšlienky a pocity.

Patria tu napríklad piesne, básne, ódy, žalmy, hymny, elégie, sonety.

Príklad

Aj v súčasnosti je najcharakteristickejším znakom lyriky to, že konkrétna báseň vyjadruje jednu základnú myšlienku, opisuje (vyjadruje) jeden silný zážitok z viacerých hľadísk. Ako príklad možno uviesť báseň slovenského básnika K. Strmeňa Augustová elégia, ktorá vznikla z negatívneho zážitku. Básnik opisuje „noc" z 20. na 21. augusta 1968, keď našu vlasť obsadili vojská Varšavskej zmluvy. K. Strmeň vyjadruje svoj žiaľ rozličnými obrazmi, ale všetky sa vzťahujú na jeden základný motív - okupáciu.

„

To, čo sa stalo, čoho sme sa báli;

tak sme sa báli,

že sme to ani rečou v náznakoch

nespomínali, nenaznačovali.

Útle má nádej korene,

jedine láska nebojí sa smrti,

Slovensko usmrcované,

Slovensko v slzách, v zúfalstve

roky a roky vrúcne milované!

Tatry, ste rajský park

a žula.

Ostaňte žula.^[1]

“

Základný motív (okupácia v noci) sa v básni rozvíja z hľadiska žiaľu nad spustošenou vlasťou a na princípe osvetlenia toho istého negatívneho zážitku z viacerých zorných uhlov. Pozadie pre vznik textu tvoria podnety z vonkajšieho sveta, no tie básnik (lyrický subjekt) pretavuje do individuálnej výpovede. Práve prostredníctvom lyrického subjektu nadobúda Strmeňová báseň jedinečnú a originálnu podobu.^[2]

Delenie

podľa tematiky:

podľa prístupu k realite:

Externé odkazy

FILIT – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.

Tento článok týkajúci sa literatúry je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

↑ STRMEŇ, Karol. Báseň: Augustová elégia. [s.l.] : [s.n.].
↑ Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 84. s, ISBN 80-85452-52-9

[Lingvaj_Respondoj-1] STRMEŇ, Karol. Báseň: Augustová elégia. [s.l.] : [s.n.].

[2] Tibor žilka – Viliam Obert - Maria Ivanová: Teória literatúry pre gymnázia a stredné školy, Bratislava 1996, 84. s, ISBN 80-85452-52-9

[1]

[2]

@@ Riadok 1: / Riadok 1: @@
 [[Súbor:Marína.jpg|náhľad|[[Marína (Sládkovič)|Marína]] je najdlhšia ľúbostná [[báseň]] na svete.]]
 '''Lyrika'''  ([[Gréčtina|grec.]] lyrika mele - lýrou sprevádzané verše) je jeden z troch základných [[literárny druh|druhov]] [[Umelecká literatúra|umeleckej literatúry]] spolu s [[dráma|drámou]] a [[epika|epikou]]. V lyrike sa predvádza autorov vzťah ku skutočnosti ako bezprostredný zážitok, ako záznam faktov, vyjadrovanie subjektívnych reakcií, pocitov, nálad a myšlienok. Na rozdiel od [[Epika|epiky]] a [[Dráma|drámy]] lyrika pri práci s témou nerešpektuje časovú následnosť (je [[sujet|nesujetová]], nedejová). Čas v lyrike sa nepohybuje od minulosti k budúcnosti, nemá príznaky uplývania, lyrický zážitok pociťujeme ako trvale platný. Najvlastnejšou formou lyrického prejavu je [[veršovaná reč|verš]].
-Názov lyrika vznikol zo slova lýra, ktorým v antickom [[Grécko|Grécku]] pomenovali hudobný nástroj. Hrou na lýre sprevádzali [[Gréci]] svoje piesne. Pre lyriku sú charakteristické predovšetkým kratšie texty. Obyčajne nie sú dlhšie ako 50 až 60 [[Verš (rad básne)|veršov]], ale často majú iba 10 až 30 veršov. Lyrické texty vznikali aj v starovekom Egypte (približne 2600 rokov [[Pred Kristom|pred n. l]].) ako pohrebné piesne, piesne na velebenie kráľov a piesne adresované bohom.
 Lyrická poézia je slohovo i tematicky bohato diferencovaná (lyrika subjektívna a lyrika objektívna; lyrika intímna, [[Spoločenská lyrika|lyrika spoločenská]], lyrika prírodná, [[Reflexívna lyrika|lyrika reflexívna]] a podobne). Medzi lyrikou a ostatnými druhmi nie je príkra hranica, v konkrétnych literárnych dielach sa často jednotlivé druhové princípy prelínajú (napríklad lyrickoepické básnictvo, lyrizovaná próza, lyrická dráma).