Ján Horárik: Rozdiel medzi revíziami
Bez shrnutí editace |
+ →Dielo |
||
Riadok 1: | Riadok 1: | ||
'''Ján Horárik''' (* [[19. máj]] [[1808]] [[Bánovce nad Bebravou]] - † [[20. máj]] [[1864]] [[Banská Bystrica]]) bol maďarský filozof slovenského pôvodu. Pôsobil ako katolícky kňaz na Slovensku, neskôr odišiel do Maďarska, kde strávil väčšinu svojho života. Vo svojich filozofických prácach sa opieral o [[Ludwig Feuerbach| |
'''Ján Horárik''' (* [[19. máj]] [[1808]] [[Bánovce nad Bebravou]] - † [[20. máj]] [[1864]] [[Banská Bystrica]]) bol maďarský filozof slovenského pôvodu. Pôsobil ako katolícky kňaz na Slovensku, neskôr odišiel do Maďarska, kde strávil väčšinu svojho života. Vo svojich filozofických prácach sa opieral o [[Ludwig Feuerbach|Ludwiga Feuerbacha]]. |
||
==Život== |
==Život== |
||
Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou 19.mája 1808, jeho otec mal sedem detí a bol súkeníkom. Od roku 1827 študoval v ústrednom katolíckom seminári v Pešti ([[Bratislava]]). Tu sa stal spoluzakladateľom maďarskej bohosloveckej rečovej spoločnosti. |
Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou 19. mája 1808, jeho otec mal sedem detí a bol súkeníkom. Od roku 1827 študoval v ústrednom katolíckom seminári v [[Pešť|Pešti]] ([[Bratislava]]). Tu sa stal spoluzakladateľom maďarskej bohosloveckej rečovej spoločnosti. |
||
V seminári bol Horárik do roku [[1829]], potom odchádza do [[Nitra|Nitry]], na Turíce, kde bol v roku [[1831]] |
V seminári bol Horárik do roku [[1829]], potom odchádza do [[Nitra|Nitry]], na Turíce, kde bol v roku [[1831]] vysvätený. V roku [[1837]] opúšťa pastoračnú činnosť a odchádza do Pešti, kde pôsobí ako súkromný vychovávateľ. |
||
V roku [[1848]] pracoval ako žurnalista v [[Zerffi]]ho časopise ''Der Ungar''. Keď sa tento časopis stal vládnym orgánom, prešiel do časopisu ''Der 14. April'', súčasne bol stálym spolupracovníkom radikálneho časopisu ''Március tizenötödike'' a prispieval aj do slovenského vydania časopisu ''[[Priateľ ľudu (1848-1849)|Prjateľ ľudu]]'', ktorý vychádzal až do mája [[1849]]. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch [[1848]] - [[1849]]. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel publikovať. To ho nezastavilo a začal publikovať pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do ktorých vpasoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti. Z toho obdobia je i jeho myšlienka: |
|||
⚫ | |||
Horárik v priebehu svojho života vystúpil z katolíckej [[cirkev|cirkvi]]. V dokladoch si písal evanjelické vyznanie, lebo v tom čase musel byť zapísaný ako príslušník niektorej z cirkví. Horárik písal knihy, ktoré církev kritizovali. Pokladá sa za [[humanizmus|humanistického]] učenca, vystupijúceho z pozície takzvanej skutočnej humanity demystifikovanej ľudskej lásky, až na prah antropologického [[realizmus|realizmu]]. |
|||
⚫ | |||
Zomrel 20. mája 1864 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný. |
Zomrel 20. mája 1864 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný. |
||
== Dielo == |
|||
* ''Boj s hierarchiou a cirkvou v rokoch 1841-1845,'' [[Slovenská akadémia vied|SAV]] (1953) |
|||
[[Kategória:Narodenia v 1808|Horárik, Ján]] |
[[Kategória:Narodenia v 1808|Horárik, Ján]] |
Verzia z 11:29, 13. august 2005
Ján Horárik (* 19. máj 1808 Bánovce nad Bebravou - † 20. máj 1864 Banská Bystrica) bol maďarský filozof slovenského pôvodu. Pôsobil ako katolícky kňaz na Slovensku, neskôr odišiel do Maďarska, kde strávil väčšinu svojho života. Vo svojich filozofických prácach sa opieral o Ludwiga Feuerbacha.
Život
Narodil sa v Bánovciach nad Bebravou 19. mája 1808, jeho otec mal sedem detí a bol súkeníkom. Od roku 1827 študoval v ústrednom katolíckom seminári v Pešti (Bratislava). Tu sa stal spoluzakladateľom maďarskej bohosloveckej rečovej spoločnosti.
V seminári bol Horárik do roku 1829, potom odchádza do Nitry, na Turíce, kde bol v roku 1831 vysvätený. V roku 1837 opúšťa pastoračnú činnosť a odchádza do Pešti, kde pôsobí ako súkromný vychovávateľ. V roku 1848 pracoval ako žurnalista v Zerffiho časopise Der Ungar. Keď sa tento časopis stal vládnym orgánom, prešiel do časopisu Der 14. April, súčasne bol stálym spolupracovníkom radikálneho časopisu Március tizenötödike a prispieval aj do slovenského vydania časopisu Prjateľ ľudu, ktorý vychádzal až do mája 1849. Bol aktívnym účastníkom revolučných udalostí v rokoch 1848 - 1849. Neskôr bol prenasledovaný a nesmel publikovať. To ho nezastavilo a začal publikovať pod menami iných osôb. Venoval sa písaniu príbehov z histórie, do ktorých vpasoval svoje názory a v metaforách hovoril o súčasnosti. Z toho obdobia je i jeho myšlienka:
- Ak je človek bigotne nacionalistický alebo bigotne veriaci, je schopný podlých činov - bez toho, aby sa jeho svedomie ozvalo, ba dokonca s tým presvedčením, že koná veľkú, vznešenú službu národu, či Bohu.
Horárik v priebehu svojho života vystúpil z katolíckej cirkvi. V dokladoch si písal evanjelické vyznanie, lebo v tom čase musel byť zapísaný ako príslušník niektorej z cirkví. Horárik písal knihy, ktoré církev kritizovali. Pokladá sa za humanistického učenca, vystupijúceho z pozície takzvanej skutočnej humanity demystifikovanej ľudskej lásky, až na prah antropologického realizmu.
Zomrel 20. mája 1864 v Banskej Bystrici, kde je aj pochovaný.
Dielo
- Boj s hierarchiou a cirkvou v rokoch 1841-1845, SAV (1953)