Štefánikovo námestie (Kremnica)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Celkový pohľad na námestie z Kostola svätej Kataríny Alexandrijskej na Mestskom hrade

Štefánikovo námestie v Kremnici je ústredným mestským námestím tohto mesta v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.

Skoro pravidelné obdĺžnikové námestie bolo od nepamäti cesntrálnou časťou mesta. Tu sa odohrával všetok verejný život. Námestie lemovali domy najvýznamnejších mešťanov. Hospodársku funkciu tohto priestoru podčiarkovali kupecké krámy, ktoré tu existovali až do začiatku 20. storočia, kedy ich odstránili. Na námestí tiež až do roku 1880 stál farský Kostol Blahoslavenej Panny Márie (v uvedenom roku ho museli z dôvodu porušenia statiky zbúrať).

Štefánikovo námestie (do r. 1990 nieslo pomenovanie Námestie 1. mája) z umelecko-historického hľadiska patrí medzi významné mestské centrálne námestia v rámci celého Slovenska. Dokumentuje to množstvo významných historických pamiatok, z ktorých viaceré sú zapísané v Zozname národných kultúrnych pamiatok Slovenskej republiky.

K najvýznamnejších kultúrnohistorickým pamiatkam Štefánikovho námestia patria:

  • Mestská radnica - pôvodne gotický obytný dom, prestavaný v poslednej štvrtine 18. storočia v neobarokovom slohu
  • Budova rímskokatolíckej fary - pôvodne meštiansky dom zo 14. storočia, prestavaný po polovici 18. storočia
  • tzv. Pizetárov dom - býval tu pizetár, zástupca ostrihomského arcibiskupa, ktorý dohliadal na kvalitu vyrazených zlatých mincí. Dnes sa z domu zachovali iba základy
  • Múzeum mincí a medailí - dom pochádzajúci zo 14. storočia
  • Kostol a kláštor františkánov - stavba pochádzajúca z roku 1660, kostol vysvätený v roku 1715
  • Mincovňa
  • Morový stĺp - neskorobaroková stavba z rokov 1765 - 1772
  • Baroková fontána - pochádza z 18. storočia. Pôvodne bola jej súčasťou socha Neptúna, ktorá bola neskôr odstránená
  • viacero meštianskych obytných domov (gotických a renesančných) tzv. máshausového typu (dom s priestorom pre vjazd povozu, s valenou klenbou) so zaujímavými architektonickými prvkami

Integrálnou súčasťou a súčasne južným ohraničením námestia je časť bývalého mestského opevnenia (tzv. Dolná brána - jediná zachovaná brána opevnenia) zo začiatku 15. storočia.

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • J. Novák a kol., Kremnica - zborník prednášok z medzinárodného sympózia pri príležitosti 500 výročia kodifikácie banského práva v Kremnici, Gradus, Martin, 1992, ISBN 80-901392-0-5
  • J. Mazurek, Kremnica - turistický sprievodca, Artpress, Banská Bystrica, 1991, ISBN 80-900433-5-6
  • kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1981

Súradnice: 48°42′17″S 18°55′01″V / 48,704621°S 18,916981°V / 48.704621; 18.916981