Štefan Beniač

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Štefan Beniač
slovenský kňaz, kazateľ a publicista
Rod. menoBenyács
Narodenie27. marec 1869
Žilina, Rakúsko-Uhorsko
Úmrtie21. február 1942 (72 rokov)
Spišská Sobota, Slovenský štát
Národnosťslovenská
Zamestnaniekatolícky kňaz
Alma materBiskupský kňazský seminár sv. Ladislava kráľa v Nitre

Štefan Beniač, KC*HS (r. Benyács, * 27. marec 1869, Žilina – † 21. február 1942, Spišská Sobota) bol slovenský kňaz, kazateľ a publicista. Do roku 1918 používal prídomok Csacai – Čadčiansky.[1]

Biografia[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 27. marca 1869 v Žiline rodičom Štefanovi, ktorý bol mestský mäsiar a Juliáne, rod. Piovarčiovej. Teologické štúdiá absolvoval v Biskupskom kňazskom seminári svätého Ladislava kráľa v Nitre, kde mu 6. augusta 1891 udelili kňazské svätenie.[2] Keď v roku 1892 na oltár sv. Anny vo Farskom kostole sv. Bartolomeja v Čadci umiestnil sochu Panny Márie Lurdskej, ktorú za 250 zlatých zhotovila firma Mayer z Mníchova, Štefan Beniač, ktorý tu vtedy pôsobil ako kaplán tieto prostriedky vyzbieral medzi veriacimi.[3] V roku 1900 sa stal v Čadci predsedom Gazdovsko-remeselníckeho spolku. Od roku 1901 bol kaplánom v Rakovej a Rosine.[2] Od roku 1902 bol správcom farnosti v Bytčici a zakrátko v Oščadnici, kde sa zaslúžil o opravu a vymaľovanie kostola.[4] Od roku 1904 bol správca fary v Čadci, kde od roku 1909 pôsobil ako farár.[5] Bol účastinárom Čadčianskej súkennej továrne, úč. spol. v Čadci, ktorá po Prvej svetovej vojne skrachovala, čo pripisovali jemu. V dôsledku týchto udalostí odišiel 1920 do penzie, od roku 1922 však ešte pôsobil ako pomocný duchovný v Bánovciach nad Bebravou.[6] Potom žil v Budapešti a zomrel v Spišskej Sobote. Pochovaný je na Starom cintoríne v Žiline.[7] Bol tiež politicky činný. Keď bola v Čadci 3. novembra 1918 zriadená revolučná Slovenská národná rada, Štefan Beniač sa stal jedným z jej podpredsedov.[8] Jeho osobným heslom bolo „Constantia virtus mea“.

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Štefan Beniač bol vynikajúcim kňazom a kazateľom. Viaceré svoje kázne publikoval v rokoch 1893 - 1900 v časopise Kazateľňa. Články s náboženskou tematikou publikoval tiež v ďalších slovenských periodikách – Kresťan, Naša nádej, Katolícke noviny, Ľudové noviny, Posol Božského Srdca Ježišovho a Pútnik svätovojtešský. V novinách Nyitramegyei szemle publikoval článok „Z minulosti Čadce a jej kostola“ (v maďarčine). V roku 1896 sa stal správcom spolku Presbyterorum adorationis, ktorý pracoval v rámci Nitrianskej diecézy.[6]

Knihy[upraviť | upraviť zdroj]

  • O kresťanskom socializme (A keresztény szocializmusról), 1903[9][10]

Ocenenia a vyznamenania[upraviť | upraviť zdroj]

Vatikán Vatikán:

  • Benemerenti Medal (Vatican) - ribbon bar.png Kríž Benemerenti (Croce pro Benemerenti), udelený v roku 1902 pápežom Levom XIII.[2]
  • OESSG Commendatore con Placca BAR.jpg Rád Svätého hrobu (Ordo Equestris Sancti Sepulcri Hierosolymitani), „Grand Officier“ – KC*HS[2]
  • Pápežský dvorský gróf, šľachtic Svätej stolice[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. PESCHKE, Michael. International encyclopedia of pseudonyms . Part 1 , Real names . 2, A - Bradds. München : K. G. Saur, 2006. ISBN 978-3-598-24961-7. S. 237.
  2. a b c d e RIZNER, Ľudovít, Vladimír. Bibliografia písomníctva slovenského na spôsob slovníka od najstarších čias do konca r. 1900. Martin : [s.n.], 1929. S. 114-115.
  3. Pamiatky v Kostole sv. Bartolomeja. Kysucký večerník, 2015-06-18. Dostupné online [cit. 2018-01-20].
  4. FARNOSŤ OŠČADNICA. Kňazi pôsobiaci v Oščadnici [online]. www.oscadnica.fara.sk, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  5. FARNOSŤ ČADCA. dejinyfarnosti [online]. www.cadcafarnost.szm.com, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  6. a b Dominikánska knižnica [online]. knihy.dominikani.sk, [cit. 2018-01-19]. Dostupné online.
  7. Týždeň kresťanskej kultúry — Žilina Gallery [online]. zilina-gallery.sk, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  8. Ondrejkovics - Actuality - Juraj Mičura [online]. www.ondrejkovics-sandor.com, [cit. 2018-01-20]. Dostupné online.
  9. 125 éve, május 15-én jelent meg a RERUM NOVARUM. Barankovics Alapítvány - www.barankovics.hu. Dostupné online [cit. 2018-01-20].
  10. BENYÁCS, István. A keresztény szocializmusról. Budapešť : Buschmann Ny., 1903. S. 60.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]