Štefan V. Druget

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Rodový erb umiestnený na kaštieli v Humennom

Štefan V. Druget(h) (maď. V. Drugeth István) bol od roku 1551 do roku 1556 zemplínsky a užský župan.

Vieme o ňom, že bol v roku 1584 predvolaný na súd kvôli zabitiu sedliaka menom Ruman z Pichného.

Tiež vieme, že pre nejaké nezhody sa silno pohádal so svojím príbuzným Jurajom II. Drugetom na Trebišovskom hrade, ktorý vlastnil Juraj II. po svojom otcovi Jurajovi I. Vznikla medzi nimi hádka, že Jurajova manželka Eufrozína, rodená Dóciová, potratila dieťa. Celý spor sa dostal až pred súd v roku 1588, na ktorý boli predvolaní prísnym podžupanom Ladislavom Barkócim. Na súd sa musel dostaviť aj sám župan Štefan V. a zodpovedať sa. Súd skončil víťazstvom Štefana V., ktorý odprisahal, že on nebol dôvodom potratu dieťaťa, ani nezabil žiadneho človeka. Aby jeho nevina bola jasnejšia, zložilo 50 šľachticov prísahu v prospech jeho neviny.

Ďalší spor mal s bratrancom Gašparom II. Toho obvinil z mocnárstva. Svedectvá svedkov smerovali proti Gašparovi, ktorý býval v humenskej kúrii (kaštieli). Štefan V. svoje nezhody riešil aj ozbrojeným útokom a túto udalosť zaznamenal Gašpar II. vo svojom denníku

„Pán Štefan Humenský, keď prišiel k bráne mojej humenskej kúrie so svojím synom, drabantom si dal otvoriť moju bránu na pole. So svojím sluhom prešli cez dvor a môjho drabanta nechal dávať pozor, aby mu otvoril bránu pri kláštore, keď sa bude vracať. Keď sa vrátil, keďže drabant bol jeho krajanom, bránu mu otvoril a prepustil sluhov. Sluhovia potom kameňom rozbili zámok na žalári a prepustili Gašparových zajatcov.“

V bitke pri Sikszó (severovýchodne od Miškovca) v roku 1588, ktorý viedol Žigmund Rákoci, bojoval proti budínskemu pašovi Ferhatovi. Ten s 12 000 bojovníkmi prišiel potrestať hrady, ktoré mu odmietli platiť poplatky. Turci boli porazení. Štefan V. v bitke spadol z koňa, bol chytený a spútaný. Kým sa však Turci hádali, kto z nich získa jeho bohaté šaty a výzbroj, podarilo sa niekoľkým odvážnym bojovníkom oslobodiť ho. V roku 1593 bojoval spolu s cisárskym vojskom o dobytie pevnosti Sabadka na Gemeri. V tomto boji bojoval s veľkým nasadením a zápalom až tak, že dokonca pri delových ochranných násypoch i jedol a spal. Po dobytí tejto pevnosti bojoval ďalej. Spolu so Žigmundom Rákocim dobyl hrad Fiľakovo. V bitke sa im podarilo zajať aj mnohých Turkov a odvliecť ich na hrad do Sečian. V nasledujúcom roku bojoval so 400 bojovníkmi o hrad Hatvan, kde boli Turci tiež porazení.

Básnik Ján Bocatius mu za to venoval oslavnú báseň.

Ó, koľko sily si stratila, uhorská krajina, keď ti padol Druget oplakávanou smrťou!...Bitky pri Siksove dosvedčujú, aký to bol hrdina, aký zmužilý človek, slávny a veľmi verný. Keď išiel s malou hŕstkou proti početnému vojsku Turkov a sám povalil nespočetné množstvo nepriateľov. Bojoval udatne, až prihorlivo a keď ho obkľúčili hrozní Góti zo všetkých strán, zavalený od chrbta, v dôsledku presily nasadili mu strašné putá, zbavili ho sluhov a ponechali bez pomoci druhov. Ale boh a jeho osobná šikovnosť uvoľnili opäť putá z jeho rúk, takže sa vrátil odtiaľ ako víťaz. Treba azda spomenúť, ako sa prejavil na turských poliach? Tam mužne zasiahol svojou zbraňou tureckých vlkov. A hoci sa v tom boji dostal do najvyššieho nebezpečia života, svojim udatným mečom si získal čestné uznanie. Nemôžem nespomenúť, akú slávu si vydobyl na lúkach Kerestu, kde sa odohrala bitka s tureckým vojvodcom. Tento najudatnejší spomedzi všetkých bojovníkov vlasti vrhol sa do tisícov bojov pre vlasť, pohŕdajúc životom....Tento hrdina polámal mnohé kopije v bojoch s Turkami. koľko? Či koľkokrát? Vypočítať to by bola ťažká práca. Sám bol synom Marsa a rád mal aj ostatných jeho synov, ktorým bol vo vojne udatným pomocníkom. Často udeľoval veľké odmeny udatným vojakom a svojich podriadených napínal ako tetivu luku…