Švédski demokrati

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Švédski demokrati
Základné informácie
SkratkaSD
Založenie1988
PredsedaJimmie Åkesson
Ideológienacionalizmus
sociálny konzervatizmus
Euroskepticizmus
Medzinárodné organizácie
Európska politická stranaAliancia za priamu demokraciu v Európe
Ďalšie informácie
Mládežnícka organizáciaMládež švédskej demokracie
SídloŠtokholm
Farbymodrá a žltá
Websverigedemokraterna.se

Švédski demokrati (švéd. Sverigedemokraterna; SD) je švédska nacionalistická politická strana, ktorá bola založená v roku 1988. Logom strany je od roku 2006 kvet pečeňovník trojlaločný. V súčasnosti je strana tretia najsilnejšia v švédskom parlamente.

História[upraviť | upraviť kód]

Strana vznikla v roku 1988 transformáciou Švédskej strany, ktorá vznikla predtým zlúčením viacerých nacionalistických a pravicovo extrémistických[1] strán. V roku 2010 sa prvýkrát dostala do Riksdagu a odvtedy zažíva nebývalý úspech, predovšetkým vďaka odporu k imigrácii, ktorá je v prepočte na hlavu najvyššia v EÚ. Vo voľbách v roku 2014 získala 49 z 349 mandátov. Strana je však kvôli svojim názorom v švédskej politike izolovaná a ostatné strany s ňou odmietajú spolupracovať. V roku 2014 Švédski demokrati takmer prvýkrát po pol storočí spôsobili pád vlády, ktorý ale bol na poslednú chvíľu odvrátený dohodou medzi dvoma najsilnejšími stranami. To im dalo viac moci, pretože sa stali hlavnou opozičnou stranou.[2][3]

Ideológia[upraviť | upraviť kód]

Program Švédskych demokratov je založený na nacionalizme. Strana sa formálne dištancuje od všetkých foriem totalitarizmu a rasizmu.

Zahraničná politika[upraviť | upraviť kód]

Švédski demokrati sa domnievajú, že prisťahovalectvo[4], islamizácia, supranacionalizmus (napr. Európska únia), kultúrny imperializmus (najmä z USA) a globalizácie masívne ohrozujú švédsku kultúru. Strana preto chce voľnejšiu kooperáciu medzi Švédskom a ostatnými európskymi štátmi. Strana je proizraelská.[5]

Hospodárska politika[upraviť | upraviť kód]

Švédski demokrati chcú nižšie dane a znížiť vládne zásahy do ekonomiky a tým podporiť rast malých podnikov. Strana predpokladá, že zlepšenie všeobecného podnikateľského prostredia povedie k zníženiu nezamestnanosti. Kľúčovým bodom v ich hospodárskej politike je tvrdenie, že prisťahovalectvo v roku 1999 si vyžiadalo 267 miliárd švédskych korún (36,7 miliárd $). Zníženie nákladov na prisťahovalectvo by mohlo viesť k zníženiu daní.

Národná a sociálna spravodlivosť[upraviť | upraviť kód]

Strana chce podporovať všeobecné morálne zlepšenie švédskej spoločnosti. Ďalej potom ochranu protestantskej etiky a posilnenie národnej jednoty s cieľom vytvoriť solidaritu medzi etnickými Švédmi.

Kontroverzie[upraviť | upraviť kód]

Prvý pokladníkom strany bol Gustaf Ekström. Ten za vojny slúžil v jednotkách Waffen SS nacistického Nemecka.[6][7] Švédsky denník Expressen spoločne s časopisom Expo odhalil, že najmenej osem kandidátov strany kandidujúcich vo voľbách v roku 2018 boli členmi neonacistických skupín a strán, pričom niektorí boli členovia ešte nedávno.[8] [9][10]

Voľby[upraviť | upraviť kód]

Parlamentné voľby[upraviť | upraviť kód]

Volebný rok Počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
1988 1 118 0,0 0
1994 13 954 0,3 0
1998 19 624 0,37 0
2002 76 300 1,44 0
2006 162 463 2,93 0
2010 339 610 5,70 20
2014 801 178 12,86[11] 49
2018 1 100 802 17,6 63

Európske voľby[upraviť | upraviť kód]

Volebný rok Celkový počet hlasov Hlasy v % Počet mandátov
2004 27 707 1,13 0
2009 103 584 3,27 0
2014 359 248 9,67 2

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. BSS [online]. expo.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  2. Švédski euroskeptici položili po dvoch mesiacoch novú vládu. Kvôli rozpočtu a imigrácii
  3. In Sweden, the Land of the Open Door, Anti-Moslim Sentiment Finds a Foothold
  4. MÁNERT, Oldřich. Počet přijatých uprchlíků by měl být nula, říká expert Švédských demokratů. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-02-16. Dostupné online [cit. 2020-08-06].
  5. Nordman, Erik: Swedish Elections. Occidental Dissent. 20. 9. 2010
  6. Sluta använda nazismens förbrytelser som slagträ i debatten [online]. expressen.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  7. Nazisten som grundade SD [online]. aftonbladet.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  8. Den tidigare nazistlederen godkändes av SD: "Kommer att fortsätta slåss" [online]. newsbeezer.com, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  9. Ytterligare SD-kandidater har nazistbakgrund [online]. expo.se, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  10. Val 2018 [online]. svt.se, 2018-08-29, [cit. 2020-08-06]. Dostupné online.
  11. LÉBR, Tomáš; MF DNES. Zrada ideálů? Švédové začínají mluvit o potížích kolem běženců. iDNES.cz (Praha: MAFRA), 2016-01-19. Dostupné online [cit. 2020-08-06].

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]