Ťažký potok

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ťažký potok
potok
Ciezka Siklawa.jpg
Ťažký vodopád na potoku
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Prešovský kraj
Okres Poprad
Obec Tatranská Javorina
Prameň Zmrzlé pleso
 - poloha Východné Tatry, Vysoké Tatry, Ťažká dolina, Tatranská Javorina,
 - výška 1 763 m
 - súradnice 49°10′54″S 20°06′04″V / 49,181554°S 20,101008°V / 49.181554; 20.101008
Ústie Biela voda
 - poloha Tatranská Javorina, Bielovodská dolina
 - výška 1 308 m
 - súradnice 49°11′19″S 20°06′52″V / 49,188643°S 20,114494°V / 49.188643; 20.114494
Dĺžka 1,8 km
Rád toku IV.
Hydrologické poradie 3-01-01-001
poloha ústia
Red pog.svg
poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Ťažký potok[1][2] je tatranský potok bystrinného charakteru, preteká územím okresu Poprad v katastrálnom území obce Tatranská Javorina. Je to ľavostranný prítok Bielej vody, s dĺžkou 1,8 km, v povodí Dunajca.

Geomorfologická kategorizácia polohy Ťažkého potoka: geomorfologická oblasť Fatransko-tatranská oblasť; geomorfologický celok Tatry; geomorfologický podcelok Východné Tatry. Hydrologické poradie Ťažkého potoka: 3-01-01-001.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Ťažký potok vyteká zo Zmrzlého plesa vo výške 1 762 m n. m. v hornom juhozápadnom kotle Ťažkej doliny, jednej zo schodových terás Bielovodskej doliny, severovýchodným smerom; preteká vysokohorským skalnatým terénom a trávnatou lúkou, ktorá je postupne zahustená ostrovčekmi kosodreviny; zhruba v polovičnej vzdialenosti medzi Zmrzlým plesom a Ťažkým plesom sa rozteká do troch ramien; ráztoka je skrytá v ostrovčekoch kosodreviny; Ťažký potok svojim západným ramenom priberá jediný svoj stály a to ľavostranný prítok zo Spádovej dolinky, pred vtokom do Ťažkého plesa preteká horným pásmom súvislého kosodrevinového porastu; tromi ramenami vteká do Ťažkého plesa vo výške 1 612 m n. m. v dolnej časti Ťažkej doliny; vyteká z Ťažkého plesa východným smerom a spadá jazernou stenou (dolinovým prahom) malebným Ťažkým vodopádom v postupne hustnúcom zmiešanom poraste kosodreviny a límb[3] a tým opúšťa Ťažkú dolinu;[4][5] ďalej preteká horným pásmom lesa v Bielovodskej doline, kde sa oblúkom stáča na sever a vo výške 1 308 m n. m. ústi do Bielej vody.

V minulosti, kým nebol vytýčený a zabezpečený reťazami a zásekmi v skalnej platni praktickejší priamy výstup na Rysy z Doliny Rybieho potoka okolo Morského oka, poľskí turisti často chodili cez Bielovodskú dolinu, cez Ťažkú dolinu popri Ťažkom potoku do sedla Váha a ďalej na Rysy, na Vysokú alebo do Mengusovskej doliny.[6][7]

Ťažký potok preteká z krajinárskeho aspektu jednou z najhodnotnejších oblastí Vysokých Tatier, ktorá bola doteraz ochránená od ľudských zásahov a teda ľudskou činnosťou nezmenená; predstavuje obraz pôvodných geologických útvarov so zachovanými pôvodnými biologickými spoločenstvami v priestore niekdajšieho zaľadnenia. Aj v súčasnosti je pre turistickú verejnosť okolie Ťažkého potoka neprístupné; jeho okolím ako i celou Ťažkou dolinou nevedie turistický značený chodník. S horským vodcom možno dolinu navštíviť chodníkom popri Ťažkom potoku.

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov Ťažký potok vznikol prenesením charakteristickej zložky názvu doliny Ťažká dolina, v priestore ktorej potok pramení a väčšinu svojho toku i preteká; s prenesením názvu bol súbežne utvorený dvojslovný názov vodného toku. Prvou zložkou názvu je prídavné meno utvorené z prenesenej charakteristickej zložky názvu doliny ťažký vo význame patriaci Ťažkej doline, prameniaci a pretekajúci Ťažkou dolinou a druhou zložkou názvu je všeobecné podstatné meno potok označujúce menší prirodzený vodný tok.

Názov Ťažká dolina vznikol ako názov s významom náročný, vyžadujúci nadštandardné úsilie, namáhavý na prístup do doliny, spôsobený nevyhnutnosťou prekonať vysokú a strmú jazernú stenu pri vstupe do Ťažkej doliny.

Pred štandardizáciou názvu Ťažký potok, čiže pred rokom 2007, sa popri názve Ťažký potok používal aj názov Český potok.[8][9][10]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 a 49. Dostupné online na https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/rezortne-periodika/spravodajca2-2007.pdf (cit. 2021-06-12).
  2. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online https://www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodne-toky_februar_2017.pdf (cit. 2021-06-07)
  3. ROUBAL, Radek: Tatranské doliny, Bratislava, vydavateľstvo Šport, 1958, 145 s. S. 143.
  4. ANDRÁŠI, Július: Tatranské vrcholy, Bratislava, Vydavateľstvo SV ČSVTS, 1966, 149 s. S. 108-109. 77-022-66.
  5. BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. S. 457. ISBN 80-967522-7-8.
  6. RADWAŃSKA-PARYSKA, Zofia a PARYSKI, Witold Henryk: Wielka encyklopedia tatrzańska, Wydavnictwo Górskie. Poronin 2004. 1554 s. S. 164.
  7. BOHUŠ, Ivan, ml.: Tatranské chaty majáky v mori skál a snehu. Vydalo I&B, Tatranská Lomnica, 2007. 139 s. S. 128. ISBN 978-80-969017-4-6.
  8. GREGOR, Viktor a PACL, Jiří: Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách. Geodetický a kartografický obzor. Praha, ročník 51/93, 2005, č. 2, s. 39 – 41. https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/a101e529-c894-4c5c-8d25-ebcaaa52b194.pdf (cit. 2021-06-12).
  9. HORŇANSKÝ, Imrich: Poznámky k článku „Príspevok k otázke geografického názvoslovia v Tatrách“. Geodetický a kartografický obzor, Praha, ročník 51/93, 2005, č. 5, s. 95 - 96. Dostupné online na https://uazk.cuzk.cz/mrimage/vademecum/proxy/cz/others/zeus/knih/dao/documents/0001/a084257a-f9f4-4f54-b554-4d414e1ad593.pdf (cit. 2021-06-12).
  10. HORŇANSKÝ, Imrich: Ako sa dostala Česká dolina do slovenských Tatier alebo Ťažká dolina a Ťažký štít. S. 119-126. In: Osudy slovenských geografických názvov, Bratislava, Panslovanská únia, 2016, 232 s. ISBN 978-80-970685-6-1.