Žešov
| Žešov | |
| časť mesta Prostějov | |
| dedina | |
.jpg) | |
| Štát |  Česko
|
|---|---|
| Región | Olomoucký kraj |
| Okres | Prostějov |
| Obec | súčasť mesta Prostějov |
| Historický región | Morava |
| Súradnice | 49°26′12″S 17°6′53″V / 49,43667°S 17,11472°V |
| Rozloha | 5,27 km² (527 ha) |
| Obyvateľstvo | 336[1] (2001) |
| Prvá pís.zmienka | 1348 |
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) |
| - letný čas | SELČ (UTC+2) |
| PSČ | 796 01 |
  Žešov Poloha na mape Česka
| |
| Webová stránka: http://www.zesov.cz/ | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Žešov je dedina patriaca k mestu Prostějov. K roku 2001 tu žilo 336 obyvateľov[1].
Dedina sa rozprestiera v neveľkom údolí asi 4 km južne od centra Prostějova. Jej dominantou je katolícky kostol nachádzajúci sa v pomyselnom strede Európy. Dedinou preteká potôčik domorodcami nazývaný Maliňák. V blízkom okolí vedie rýchlostná cesta R46.
Najväčšou udalosťou roka bývajú slávnosti konané na začiatku leta k výročiu založenia tunajšieho poľovného revíru. Občanom tu slúži jeden hostinec. O ochranu majetku a zdravia sa stará miestny zbor dobrovoľných hasičov.
Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]
Názov obce pochádza od osobného mena Žech alebo Žeš a je zrejme veľmi starého pôvodu, dedina Žešov je ale zmieňovaná v prameňoch až v 14. storočí (prvá zmienka 1348). Dedina veľmi často menila svojich majiteľov, až sa roku 1527 stala súčasťou plumlovského panstva, ktorého súčasťou zostala až do roku 1848. Žešov bol silne poškodený za tridsaťročnej vojny. V roku 1728 bola pri Žešove postavená cisárska cesta, ktorá pomohla k rozvoju obce. Miestny obyvatelia si potom zarábali priprahaním koní k povozom, ktoré nemohli vyjsť miestny kopec, a kováčstvom. V roku 1790 bola v obci založená škola, aby miestne deti nemuseli dochádzať do školy do Určic. Na konci druhej svetovej vojny Nemci premenili dva hostince na opravárenské dielne, v ktorých museli pracovať aj miestny občania. V posledných dňoch vojny si na Žešovskom kopci vybudovali Nemci delostrelecké postavenie, ktoré bolo pod neustálou paľbou delostrelectva Červenej armády a bolo dokonca aj bombardované. V prvých povojnových voľbách zvíťazila ČSL, nasledovaná ČSSD a ČSNS, komunisti v obci prepadli. Od roku 1950 sa komunisti pokúšali o kolektivizáciu poľnohospodárstva, k založeniu JZD ale došlo až v roku 1957. Posledný súkromný poľnohospodár hospodáril ešte v roku 1963. V roku 1973 bola zrušená dvojtriedna základná škola a deti zo Žešova začali dochádzať do prostějovských škôl. Medzi rokmi 1974-1986 bola na katastri obce stavaná diaľnica Olomouc-Brno. V roku 1981 bol Žešov pripojený k Prostějovu. [2]
Slávni rodáci[upraviť | upraviť zdroj]
- Jan Spáčil-Žeranovský - básnik a redaktor
- Jaroslav Franc - maliar
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b Český štatistický úrad. Historický lexikon obcí ČR 1869 - 2005 - 1. díl [online]. 2007-03-03, [cit. 2015-02-01]. S. 668, 669, záznam 64-7. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Prostějov. Dějiny města 1. Prostějov : [s.n.], 2000. 279 s. ISBN 80-238-6241-3. S. 267-272. (po česky)
Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]
- Stránka obce
- Hasiči Žešov Archivované 2015-02-01 na Wayback Machine
Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Žešov na českej Wikipédii.
| Štatutárne mesto Prostějov – časti | ||||||
|---|---|---|---|---|---|---|
| Čechovice • Čechůvky • Domamyslice • Krasice • Prostějov • Vrahovice • Žešov | ||||||
|
Tento článok týkajúci sa geografie Moravy je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |