Železné hory

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Železné hory
pohorie
Lichnice-leden.jpg
Zrúcanina hradu Lichnice v CHKO Železné hory
Štát Česko Česko
Časť Českomoravská vrchovina
Najvyšší bod Vestec
 - výška 668 m n. m.
Rozloha 580 km² (58 000 ha)
Geologické zloženie žula, rula, bridlica,
syenit, vápenec a ďalšie
Železné hory na mape Česka
Železné hory na mape Česka
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Železné horygeomorfologický celok vo východných Čechách, ktorý je súčasťou Českomoravskej vrchoviny. Má rozlohu 580 km²[1], strednú nadmorskú výšku cca 450 m n. m.[2] a jeho najvyšším vrcholom je Vestec dosahujúci nadmorskú výšku 668 m n. m.[3]

Charakteristika[upraviť | upraviť kód]

Železné hory sa dajú charakterizovať ako plochá vrchovina s trojuholníkovým pôdorysom pretiahnutá od juhovýchodu k severozápadu zhruba medzi Ždírcom nad Doubravou, Skutečom a Týncom nad Labem, vystupujúca na juhu príkro a na severe pozvoľna z okolitej krajiny.

Geológia[upraviť | upraviť kód]

Železné hory patria medzi geologicky najpestrejšie a najzložitejšie územia v Česku. Na relatívne malej ploche sú zastúpené prakticky všetky geologické formácie (od prahorných až po štvrtohorné), ktoré poznáme z ostatných oblastí Českého masívu.

Pri prieskumoch bolo v lokalite Železných hôr zistených viac ako 100 druhov hornín.

Krajina[upraviť | upraviť kód]

Z prevažnej časti mierne zvlnená krajina pokrytá pestrou mozaikou lesov, lúk, pasienkov, polí a drobných sídiel návštevníka miestami prekvapí dramatickými scenériami roklín, skalísk a dravých potokov, krasovými útvarmi vo vápencoch, neobvyklým množstvom zrúcanín hradov a pevností či radom nádrží na jedinej rieke. Dôležitú úlohu lesov podčiarkuje niekoľko významných pamätných stromov a tiež pralesný komplex Polom.

Zvlášť vo východnej polovici Železných hôr sa dochovalo množstvo pôvodných zrubových stavení, ktoré dotvárajú atmosféru tejto jedinečnej časti Českomoravskej vrchoviny.

Názov Železné hory súvisí s výskytom a dolovaním železnej rudy a v 13. až 18. storočí bol používaný iba pre ich, z dnešného pohľadu, severozápadnú časť zhruba od rieky Labe po Lichnice.

Sporná hranica Železných hôr[upraviť | upraviť kód]

Dnešná hranica Železných hôr jasne vystupuje z geologických máp. Väčšina kartografických máp chybne a proti logike posúva hranice Železných hôr ďalej k východu až takmer ku Svratke, ale podľa mnohých geológov v čele s RNDr. Jindřichom Vodičkom CSc., ktorý sa intenzívne Železnými horami zaoberal celý život, vedie východná hranica Železných hôr približne údolím potoka Jánuše a potom údolím Chrudimky k Hlinsku, odtiaľ pokračuje k severovýchode smerom k Skuteči a odtiaľ k Vrbatovmu Kostelcu. Za najvyšší vrchol teda nemožno považovať Pešavu, ako je často uvádzané, ale Vestec.[3] Súčasťou Železných hôr je aj Chránená krajinná oblasť Železné hory vyhlásená na ploche 284 km² roku 1991.

Vymedzenie geomorfologického celku sa trochu rozchádzajú v otázke jeho juhovýchodnej hranice; zelene znázornená tiež CHKO Železné hory

Podľa platného geomorfologického členenia zasahujú Železné hory východne od Hlinska do oblasti Kameniček a ich najvyšším bodom je vrch U oběšeného 737 m n. m.

Najvyššie vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Vestec - 668 m n. m. (nie Pešava zo susedných Žďárskych vrchov)
  • Spálava - 663 m n. m.
  • U Chloumku - 661 m n. m.
  • Srní - 653 m n. m.
  • Zuberský vrch - 650 m n. m.
  • Polom - 649 m n. m.

Ďalšie významné vrcholy[upraviť | upraviť kód]

  • Krásné - 614 m n. m. (na vrchole stojí TV vysielač)
  • Bučina - 606 m n. m.
  • Krkaňka - 567 m n. m.
  • Kaňkovy hory - 557 m n. m.

Významné rieky[upraviť | upraviť kód]

  • Doubrava
  • Chrudimka
  • Labe (v úseku niekoľkých desiatok metrov pretína Českomoravskú vrchovinu respektíve Železné hory)

Významné obce[upraviť | upraviť kód]

Zaujímavosti[upraviť | upraviť kód]

Vodná nádrž Seč v Železných horách
  • Rozhľadne
    • Zubří
    • České Lhotice
    • Horní Raškovice
  • Zjazdovky
    • Hlinsko
    • Hluboká
    • Chotěboř
    • Trhová Kamenice
    • Horní Bradlo
    • Vápenný Podol
  • Ostatné zaujímavé miesta

Knihy online[upraviť | upraviť kód]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Hruška Jiří: Geomorfologie a geoekologie Železných hor. Vlastním nákladem, 2000.
  2. Hlavatý Petr: Železné hory, online. zelezne-hory.aspone.cz
  3. a b Vodička Jindřich: Železné hory očima geologa. Invence Litomyšl, 1997.
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Železné hory na českej Wikipédii.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]