1,4-dioxán
| 1,4-dioxán | |
 | |
 | |
| Všeobecné vlastnosti | |
| Sumárny vzorec | C4H8O2 |
| Systematický názov | 1,4-dioxán |
| Synonymá | dietyléndioxid, paradioxan, p-dioxán |
| Vzhľad | bezfarebná kvapalina s éterickým zápachom |
| Fyzikálne vlastnosti | |
| Molárna hmotnosť | 88,10632 g/mol |
| Teplota topenia | 11,8 °C |
| Teplota varu | 101,5 °C |
| Hustota | 1,033 g/cm³ (20 °C) |
| Ďalšie informácie | |
| Číslo CAS | 123-91-1 |
| EINECS číslo | 204-661-8 |
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |
1,4-dioxán je bezfarebná kvapalina, slabo éterického zápachu. Po chemickej stránke je to heterocyklická zlúčenina s jedným šesťčlenným kruhom obsahujúcim dva kyslíkové atómy. Možno ho však považovať aj za cyklický etér. Je to jeden z izomérov dioxánu.
Vznik
[upraviť | upraviť zdroj]Vzniká napr. dimerizáciou etylénoxidu v kyslom prostredí za prítomnosti vody
Reakcia prebieha dvojstupňovo, medziproduktom je etylénglykol:
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]Látka je neobmedzene miešateľná s vodou. Je rozpustná tak v polárnych organických rozpúšťadlách (napr. v etanole), ako aj v nepolárnych (napr. v benzéne). Je silno horľavá, jej pary v zmesi so vzduchom sú výbušné v rozmedzí koncentrácií 2 až 22 %.
Pri dlhodobom styku s vzdušným kyslíkom môžu vznikať peroxidické deriváty dioxánu, ktoré sú za určitých podmienok náchylné k explóziám. Postupne sa oxiduje, hlavne za súčasného pôsobenia slnečného žiarenia, až na oxid uhoľnatý.
Použitie
[upraviť | upraviť zdroj]Používa sa predovšetkým v laboratóriách a v chemickej výrobe ako rozpúšťadlo. Okrem toho býva používaný ako riedidlo v lakoch a iných náterových hmotách, v tmeloch a lepidlách a ako stabilizačná prísada k prostriedkom pre chemické čistenie odevov (napr. k 1,1,1-trichlóretánu). Používa sa tiež v biológii a v lekárstve pri príprave vzoriek pre mikroskopické skúmanie.
Ultračistý 1,4-dioxán sa používa aj ako náplň scintilačných detektorov ionizujúceho zariadenia.
Bezpečnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Je jedovatý pre živočíchy vrátane človeka, veľmi toxický pri vdychovaní pár. Otrava sa prejavuje podráždením dýchacieho aparátu, bolesťami hlavy, nevoľnosťou až vracaním. Doprevádzajú ju halucinácie a neskôr bezvedomie. Môže spôsobiť trvalé poškodenie pečene a mozgu, prípadne aj smrť, ktorá býva spôsobená zlyhaním obličiek. Nebezpečné je, že otrava nemáva celkom jasné príznaky, preto môže byť prvá pomoc zanedbaná. Smrteľná dávka LD50 pre myši pri podaní v potrave je 5,3 g/kg živej hmotnosti, pre potkany 4,2 g/kg. Na základe výsledkov pokusov na zvieratách je IARC klasifikovaný v skupine 2B - ako pravdepodobný karcinogén.
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1,4-dioxán dokument vo formáte PDF (po slovensky)
- 1,4-Dioxane CAS No. 123-91-1 dokument vo formáte PDF (po anglicky)