Preskočiť na obsah

Epigonos (sochár)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 18:59, 17. február 2017, ktorú vytvoril Gepetito (diskusia | príspevky) (typografia)
Umierajúci Gal, mramorová replika gréckeho bronzového originálu, pripisovaného Epigonovi, Museo Capitolino, Rím[1]

Epigonos (starogr. Ἐπίγονος) bol grécky sochár v 3. storočí pred Kr.[2]

Epigonos, syn Chaira, bol grécky sochár aktívny v druhej polovici 3. storočia (približne v rokoch 263197 pred Kr.) v kráľovstve Pergamon. Pracoval väčšinou s bronzom, a to možno už v dobe panovníka Eumena I. a potom za vlády kráľa Attala, ktorému tvoril hlavne diela oslavujúce jeho víťazstvo nad Galmi v roku 230 pred Kr.[3][1]

O sochárskych dielach Epigona nám podávajú svedectvá signatúry z podstavcov jeho nezachovalých diel,[4][5][6] a zo starovekých autorov rímsky spisovateľ Plínius,[7] ktorý ho zaradil do plejády najvýznamnejších sochárov antického Grécka. Z množstva jeho diel ho zaujalo najmä súsošie dieťaťa túliaceho sa k zabitej matke.[7] Epigrafický nález IvP I 29 na podstavci, datovaný na koniec 3. stor. pred Kr., objavený v lokalite starovekého Pergamu, pochádza pravdepodobne z podstavca pôvodnej jazdeckej sochy kráľa Attala I.[8]

Epigonovi pripisujú aj bronzové originály dnešných mramorových rímskych kópií sôch, umierajúceho Gala, umiestneného v Museo Capitolo a Gala prebodávajúceho sa nad mŕtvolou svojej ženy v Museo delle Terme v Ríme.[1] Tieto diela boli votívne dary od Attala I. venované bohyni Aténe Polias. Sú nesmierne dramatické, a okrem toho dokumentujú aj nový záujem umelcov zobrazovať porazeného nepriateľa v hrdinskom utrpení.[1]

Referencie a bibliografia

  1. a b c d José Pijoan. Dejiny umenia 2. Bratislava : Tatran, 1982. 61-377-82. S. 188.
  2. Fred S. Kleiner, Gardner's Art through the Ages, str. 135
  3. Andrew Stewart, One Hundred Greek Sculptors, Their Careers and Extant Works [1]
  4. Inscriptiones Graecae, IG XI,4 1109 [2]
  5. Inscriptiones Graecae, IvP I 29 [3]
  6. Inscriptiones Graecae, IvP I 22 [4]
  7. a b Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 262.
  8. Inscriptiones Graecae, Greek text: IvP I 29 [5]

Iné projekty