Preskočiť na obsah

Horolezectvo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 05:45, 23. máj 2017, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky) (odkaz fix.)
Výstup na Mont Blanc v roku 1862

Horolezectvo alebo alpinizmus alebo alpinistika je športová činnosť zameraná na vystupovanie a zliezanie vysokých vrchov a skál. Horolezectvo je prekonávanie skalných a ľadovcových horských terénov (skaly, ľady, hory) lezením pomocou horolezeckého výstroja[1].

V širšom zmysle sa ako horolezectvo chápu aj (vysoko)horské túry a podobné činnosti[chýba zdroj].

Horolezectvo umožňuje rojčiť: človek má pri ňom pocit, že odstraňuje zákony zemskej príťažlivosti, že sa ako archanjel približuje k nebu[2].

Dejiny

Spočiatku slúžilo hlavne na praktické účely ako bolo prírodovedecké bádanie. Bolo spojené s cestovateľstvom, na vojenské účely a pod. Ako odvetvie športu sa rozvíjalo od 19. storočia najmä v Alpách. Dobíjanie svetových veľhôr sa začalo začiatkom 20. storočia. Do roku 1944 zdolali horolezci takmer 30 vrcholov, ktorých výška presahovala 7 000 m n. m. V roku 1950 s pomocou kyslíkového prístroja francúzski horolezci Maurice Herzog a Louis Lachenal ako prví ľudia vyšli na Annapurnu, prvý pokorený kopec vysoký viac než 8 000 m n. m. 29. mája 1953 Novozélanďan Edmund Hillary so šerpom Tenzingom Norgayom zdolali najvyššiu horu sveta Mount Everest vysokú 8 848 m n. m.

Referencie

  1. I. Dieška a kol.: Horolezectvo - Encyklopédia. Šport, 1989, s. 123-124
  2. Horolezectvo [online]. fmph.uniba.sk, 23.6.2009. Dostupné online.

Pozri aj