Staryj Oskol
| Starý Oskol | |||
| Старый Оскол | |||
| mesto | |||
 | |||
|
|||
| Štát |  Rusko
| ||
|---|---|---|---|
| Oblasť | Belgorodská | ||
| Súradnice | 51°S 37°V / 51°S 37°V | ||
| Obyvateľstvo | 223 360 (2017) | ||
| Prvá zmienka | 1593 | ||
| Časové pásmo | MSK (UTC+3) | ||
| PSČ | 3095xx | ||
| Telefónna predvoľba | (+7) 4725 | ||
  Poloha mesta v Rusku
| |||
 Poloha mesta v rámci Európy.
| |||
| Wikimedia Commons: Stary Oskol | |||
| Webová stránka: oskolregion.ru | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
.png)
.png)
Starý Oskol (rus. Старый Оскол) je mesto v centrálnom federálnom okruhu v Rusku. Je druhé najväčšie mesto v regióne a podľa sčítania obyvateľstva v roku 2017 malo 223 360 obyvateľov.[1]
História
V roku 1593 bolo mesto pod názvom Oskol založené ako základňa na južných hraniciach ruského kráľovstva (Muravská cesta). Mesto je pomenované po rieke, na ktorej brehoch sa nachádza. Väčšinu jej obyvateľov tvorili vojaci a roľníci. V roku 1617 bolo mesto vypálené Poliakmi a prestavané vojvodom M. Skuratovom. V rokoch 1625, 1642 a 1677 ho ohrozovali krymskí Tatári. V roku 1655 bolo mesto premenované na Starý Oskol, nakoľko mesto Carev Aleksejev bolo premenované na Nový Oskol.[2] Od 17. storočia je Starý Oskol známy ako centrum Starooskolského okresu. V roku 1780 bol schválený erb Starého Oskolu.
Od 20. októbra 1721 do 1. septembra 1917 bolo súčasťou Ruskej Ríše, následne v roku 1918 bolo súčasťou ukrajinského štátu. Po porážke armády Hetmana P. Skoropadského prešlo mesto do rúk boľševikov v sovietskom Rusku. Od decembra 1922 bolo súčasťou Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky (ZSSR). Od roku 1928 - administratívne centrum okresu Starooskolsky, ktoré bolo súčasťou Centrálno-černozemnej oblasti. V roku 1954 sa mesto stalo súčasťou novovytvoreného regiónu Belgorod.
Koncom 60. a začiatkom 70. rokov 20. storočia sa stalo v súvislosti s aktívnym rozvojom KMA dôležitým centrom hutníctva. Dnes je Starý Oskol veľkým priemyselným centrom a dynamicky sa rozvíjajúcim mestom.
Obyvateľstvo
K 1. januáru 2017 bolo 91. najväčším mestom Ruskej Federácie.[3]. Mesto je administratívnym centrom veľkej Centrálno-černozemnej aglomerácie. Aglomerácia Starý Oskol - Gubkin má viac ako 410 000 obyvateľov.
|
|
Podnebie
Starý Oskol sa nachádza v miernom pásme s mierne studenými zimami so stabilnou snehovou pokrývkou. Leto je teplé, aj horúce (najmä v júli a v prvej polovici augusta).
- Priemerná ročná teplota: +6,5 °C
- Priemerná rýchlosť vetra: 2-4 m/s
- Priemerná ročná relatívna vlhkosť vzduchu: 74%
- Priemerný počet zrážok: 500 - 600 mm.
Administratívno-územné členenie mesta
Mesto Starý Oskol sa administratívne člení na:
- Severovýchodný rajón
- Juhozápadný rajón
- Centrálny rajón
- Železničný rajón
- Kotelský rajón
- Hutnícky rajón
Čestné názvy miest
- Mesto vojenskej slávy - 5. mája 2011[4]
- Mesto slávy práce
- Ekonomický kapitál Belgorodského regiónu
- Koruna Svätého Štefana - oficiálny názov Starého Oskola počas rokov okupácie počas veľkej Vlasteneckej vojny, v roku 1942.
Električková doprava
Električková doprava v Starom Oskole funguje od roku 1981. Spolu 3 linky jazdia na trati dlhej 61 km s rozchodom 1 524 mm.
Partnerské mestá
Salzgitter (Nemecko) (s 1987)
Asenovgrad (Bulharsko) (s 1989)
Mantija-Villpula (Fínsko) (s 1989)
Zdroje
- ↑ Obyvateľstva ruskej Federácie pre obce na 1. január 2017
- ↑ СССР. Административно-территориальное деление союзных республик на 1 января 1980 года / Сост. В. А. Дударев, Н. А. Евсеева. — М.: Известия, 1980. — 702 с. — С. 101.
- ↑ Obyvateľstvo Ruskej Federácie k 1. januáru 2018. Tabuľka "21. Obyvateľstvo miest a mestečiek v Spolkovej okresov a štátotvorné subjekty ruskej Federácie 1. januára 2018"
- ↑ Dekrét Prezidenta ruskej Federácie z 5. mája 2011, № 588 "Na zadávanie mesta