Madame de La Fayette
| Marie-Madeleine Pioche de La Vergne, komtesa de La Fayette | |
 Portrét – rytina madame de La Fayette | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Pseudonym | madame de La Fayette |
| Narodenie | 18. marec 1634 (pokrstená) |
| Paríž | |
| Úmrtie | 25. máj 1693 (59 rokov) |
| Paríž Francúzsko | |
| Národnosť | francúzska |
| Zamestnanie | spisovateľka |
| Manžel | François Motier, gróf de La Fayette |
| Deti | 2 synovia |
| Dielo | |
| Žánre | román – biografia, novela, zakladateľka psychologického románu |
| Obdobie | klasicizmus |
| Témy | biografický román |
| Literárne hnutie | preciózky |
| Významné práce | Princezná de Clèves, Princezná de Montpensier |
| Ovplyvnená |
|
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Projekt Guttenberg | Madame de La Fayette (plné texty diel autora) |
 | Madame de La Fayette (multimediálne súbory na commons) |
Marie-Madeleine Pioche de La Vergne, komtesa de La Fayette (alebo Lafayette); * 18. marec 1634 (dátum krstu), Paríž – † 25. máj 1693, Paríž) bola francúzska spisovateľka obdobia klasicizmu.
Život
Marie-Madeleine Pioche de La Vergne sa narodila v zámožnej rodine pochádzajúcej z nižšej šľachty, ktorá mala kontakty na okolie kardinála de Richelieu. Jej matka, dcéra kráľovho lekára, bola v službe vojvodkyne Rose-Madeleine d'Aiguillon už od jej narodenia. Jej otec, Paul Pioche de la Vergne, kráľov štolba, zomrel po výstrele z muškety, keď mala Marie-Madeleine pätnásť rokov. Nasledujúci rok po tejto udalosti (1650) sa stala dvornou dámou kráľovnej Anny Rakúskej a začala sa vzdelávať v literatúre u gramatika menom Gilles Ménage, ktorý ju učil taliansky a latinsky. Tento muž ju uviedol do populárnych literárnych salónov Catherine de Rambouillet, markízy du Plessis-Bellière a Madeleine de Scudéry.
V roku 1660 sa jej matka znovu vydala za Renauda de Sévigné, strýka madame de Sévigné. Obidve dámy sa navždy stali "najdrahšími priateľkami na svete“. V roku 1655 sa vydala vo veku 21 rokov za Auvergnčana o osemnásť rokov staršieho Françoisa Motiera, grófa de La Fayette, s ktorým mala dvoch synov. Tento vdovec, brat Louise de La Fayette, dôverníčky kráľa Ľudovíta XIII, ktorý viedol utiahnutý život na svojom zámku, jej priniesol majetok a meno. Sprevádzala ho po jeho rodinných majetkoch v Auvergne a v Bourbonsku, ale tiež sa pravidelne vracala do Paríža, kde sa predstavila v najvyšších kruhoch okolo kráľovského dvora.
Spoločenský vzostup jej umožnil s úspechom otvoriť vlastný salón v Paríži na ulici du Vaugirard. Navštevovali ho La Fontaine, La Rochefoucauld, Segrais a princ de Condé.[1] Jej manželské šťastie niekoľko rokov po sobáši a narodení synov prebiehalo v ústraní. Manžel zostal v tieni slávy madame de La Fayette. Až do 19. storočia sa nevedelo, že zomrel 26. júna 1683.
Je známe, že medzi dôležité známosti madame de La Fayette patrila Henrieta Anglická, budúca vojvodkyňa Orléanska, ktorá ju požiadala, aby bola jej životopiscom. Tiež Grand Arnauld a Huet, ktorých „Pojednanie o pôvode románov“ bolo uverejnené ako predhovor jej diela „Zaïde“. Madame de La Fayette bola dvorankou Henriety Anglickej počas dvoch rokov až do jej náhleho skonu.
Na začiatku šľachtickej vzbury Fronda mala blízko ku kardinálovi de Retz. Keď sa definitívne usadila v Paríži, vyšla anonymne jej biografická novela „La Princesse de Montpensier” v 1662. Od roku 1655 do roku 1680 bola úzko spojená s La Rochefoucauldom (autor diela Maximy), o ktorom povedala: „M. de La Rochefoucauld mi daroval esprit, ale ja som zmenila jeho srdce.“ La Rochefoucauld predstavil Marie-Madeleine de La Fayette mnohým veľkým literárnym duchom tej doby, ku ktorým patrili aj Jean Racine a Nicolas Boileau.
V roku 1669 bol publikovaný prvý diel jej románu „Zaïde”, príbeh z maurského Španielska, vydaný pod menom de Segraisa, ale je temer isté, že autorkou bola Madame de La Fayette. Druhý diel vyšiel v roku 1671. „Zaïde” sa stala objektom reedícií a prekladov, hlavne vďaka Huetovmu predhovoru.
Najznámejším dielom Marie-Madeleine de La Fayette zostala „Kňažná de Clèves”, vydaná jedným z jej priateľov v marci 1678. Toto dielo, ktorého úspech bol rozsiahly, sa stal prototypom psychologického románu.
Smrť La Rochefoucaulda v roku 1680, potom grófa de La Fayette v roku 1683 ju donútili viesť menej aktívny spoločenský život počas posledných rokov. Po smrti manžela prevzala s úspechom starostlivosť o zdedené majetky a kariéry svojich dvoch synov.[2] V roku 1692 zomrel jej dlhoročný priateľ a mentor Giles Ménage, s ktorým udržiavala dlhoročný vzťah, čo ju oslabilo aj fyzicky, aj zdravotne.[2] Stiahla sa z mondénneho sveta, aby sa pripravila na koniec. Tri z jej diel boli vydané posmrtne:
- La Comtesse de Tende (1723), Komtesa de Tende
- Histoire d´Henriette d´Angleterre (1720), Príbeh Henriety Anglickej
- Mémoires de la Cour de France (1731), Memoáre francúzskeho dvora
Dielo
- La Princesse de Montpensier, 1662, biografia
- Zaïde, histoire espagnole, diel 1, diel 2, Paris, Claude Barbin, 1671, román
- La Princesse de Clèves, v Paríži, vydal Claude Barbin, 16. máj 1678 [anonymne]. (preložené do en v 1689 v Londýne), psychologický román
- La Comtesse de Tende (1718), posmrtne
- Histoire de madame Henriette d'Angleterre, première femme de Philippe de France, Duc d'Orléans, (Príbeh madam Henriety Anglickej, prvej manželky Filipa Francúzskeho), Amsterdam, M.-C. Le Cène, 1720, biografia
- Mémoires de la cour de France pour les années 1668 et 1689, (Memoáre francúzskeho dvora v rokoch 1668 – 1689), Paríž, Foucault, 1828, memoáre
Potomkovia
Referencie
- ↑ Marie-Madeleine Pioche de La Vergne, comtesse de La Fayette [online]. Encyclopaedia Larousse, [cit. 2012-04-24]. Dostupné online. (francúzsky)
- ↑ a b La Fayette, Marie-Madeleine de (1634 – 1693) [online]. Women in World History: A Biographical Encyclopedia, 1.1.2002, [cit. 2012-04-24]. Dostupné online. (anglicky)
Iné projekty
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Madame de La Fayette
Externé odkazy
Zdroj
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Madame de La Fayette na francúzskej Wikipédii.
