Armand Jean du Plessis de Richelieu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Kardinál Richelieu, Armand Jean du Plessis de Richelieu
rod. Armand Jean du Plessis
Armand Jean du Plessis de Richelieu
Portrét od Philippa de Champaigne, Louvre

Narodenie 9. september, 1585}
Paríž, Francúzsko
Úmrtie 4. december 1642 (57 rokov)
Paríž, Francúzsko
Známy vďaka prvý minister Francúzska za vlády Ľudovíta XIII.
COA Cardinal de Richelieu.svg

Kardinál Richelieu, Armand Jean du Plessis de Richelieu (* 9. september 1585 – † 4. december 1642) bol francúzsky duchovný, šľachtic a štátnik. Bol prvým ministrom francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII. v rokoch 1624 - 1642. Bol známy tiež ako postava v Dumasovom románe Traja mušketieri. Usiloval sa taktiež o zavedenie absolutizmu. Najprv zbavil príslušníkov vysokej odbojnej šľachty vplyvného postavenia na kráľovskom dvore.

V roku 1607 bol vysvätený za biskupa, neskôr vstúpil do politiky, kardinálom sa stal v roku 1622. Miesto ministra krajiny zastával až do svojej smrti, po ňom nastúpil Jules Mazarin.

Vnútropolitický vplyv[upraviť | upraviť zdroj]

Hlavným cieľom Richelieua bolo obmedzenie moci hugenotov. Na nátlak Richelieua Ľudovít XIII. so svojou armádou v roku 1628 napadol pevnosť La Rochelle a hugenoti boli následne porazení na juhu Francúzska. V roku 1629 bola uzatvorená dohoda zrovnoprávňujúca hugenotov a katolíkov. Hugenoti sa museli odzbrojiť. Snahy katolíkov poštvať Ľudovíta XIII. proti Richelieovi sa nestretli s úspechom. Kráľ Richelieuovi totiž veril a podporoval ho.

Následnícka postupnosť[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1607 sa stal biskupom a v roku 1622 kardinálom. R 1616 vstúpil do rady regentky Márie Medicejskej a r. 1624 sa stal prvým ministrom. Richelieu veril v "absolutizmus" - právo kráľa robiť, čo sa mu páči. Veril, že kráľ sa zodpovedá Bohu, nie cirkvi, šľachte, alebo ľudu. Účinne využíval špiónov a potlačil každú opozíciu. Vyškolil svojho nasledovníka, kardinála Mazarina, ktorý pokračoval v Richelieuovej politike a do roku 1661 bol prvým ministrom Ľudovíta XIV. V mnohých európskych krajinách to boli časy, keď prví ministri mali veľkú moc.