Boeing Orbital Flight Test

Boeing Orbital Flight Test

Údaje o misii
Názov misie:	Boeing Orbital Flight Test
COSPAR ID:	2019-094A
Kozmická loď:	CST-100 Starliner (Calypso)
Nosná raketa:	Atlas V N22 (AV-080)
Kozmodróm (rampa):	Cape Canaveral (SLC-41)
Štart:	20. december 2019, 11:36:43 UTC
Pristátie:	22. december 2019, 12:58:53 UTC White Sands Missile Range, Nové Mexiko, USA 32°56′27.6″S 106°25′12.0″Z
Trvanie:	2 dni, 1 hodina, 22 minút, 10 sekúnd
Počet obehov:	33
Apogeum:	272,4 km
Perigeum:	248,5 km
Doba obehu:	89,6 minút
Inklinácia:	51,58°
Cieľ spojenia:	ISS (plánované)
Navigácia
Predchádzajúca misia Nasledujúca misia Boeing Orbital Flight Test 2
Kozmonautický portál

Boeing Orbital Flight Test (skrátene: Boe-OFT) bol prvý nepilotovaný skúšobný let americkej kozmickej lode typu CST-100 Starliner spoločnosti Boeing. Dňa 20. decembra 2019 vyštartoval z Cape Canaveral k Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Testovať sa malo priblíženie a procedúry automatického spojenia s ISS, pričom loď mala zostať pripojená ku stanici 7 dní. Starlineru sa však nepodaril plánovaný zážih motora potrebný pre usadenie na obežnej dráhe a stretnutie s ISS. NASA a Boeing nakoniec rozhodli o predčasnom návrate lode po 2 dňoch letu. Následne sa odskúšal úplný návrat do atmosféry, pristátie na pevnine a záchranné postupy, ktoré bolo potrebné otestovať pred prvým pilotovaným letom. Počas celého skúšobného letu sa sledoval aj systém podpory života.

Spoločnosť Boeing 6. apríla 2020 oznámila, že nepilotovaný skúšobný let Orbital Flight Test zopakuje, aby dokončila všetky úlohy letových skúšok a vyhodnotila výkon druhej lode Starliner. NASA návrh Boeingu akceptovala.

Priebeh letu

Misia Boeing Orbital Flight Test úspešne odštartovala dňa 20. decembra 2019 o 06:36:43 miestneho času (11:36:43 svetového času) pomocou nosnej rakety Atlas V N22 zo štartovacieho komplexu 41 na Cape Canaveral. O 11:59 UTC NORAD detegoval objekt na obežnej dráhe vo výške 191 – 76 km so sklonom 51,63° voči rovníku. Na palube kozmickej lode bola namiesto posádky figurína s menom Rosie the Rocketeer (odkazovala na americkú kultúrnu ikonu všetkých ťažko pracujúcich žien v továrňach a lodeniciach počas druhej svetovej vojny, nazvanú Rosie the Riveter (Robotníčka Rosie)). Figurína počas celého letu monitorovala pomocou zabudovaných senzorov podmienky, ktoré by pôsobili na posádku. Po oddelení od nosnej rakety sa však Starliner ocitol v problémoch. Palubný počítač dostával nesprávne informácie o údaji, ktorý sa označuje ako MET (Mission Elapsed Time – uplynulý čas misie). Dôsledkom tejto softvérovej chyby sa zážih OIB (Orbital Insertion Burn – zážih pre usadenie na obežnej dráhe) neuskutočnil v plánovanom čase. Manéver OIB je potrebný k tomu, aby sa loď usadila na parkovacej dráhe a mohla sa začať včas približovať k ISS. Kvôli spomínanému problému začal počítač lode vykonávať aj nadbytočné korekčné zážihy malými orientačnými tryskami, čím loď spotrebovala viac pohonných látok, než bolo v tejto fáze letu optimálne. Riadiace stredisko sa tak rozhodlo poslať Starlineru príkaz na vykonanie zážihu OIB. Loď však v tom čase letela nad oblasťou pokrytou družicami TDRS, ktoré zabezpečujú prenos dát medzi objektami na nízkej obežnej dráhe a povrchom Zeme. Príkaz k zážihu OIB sa k Starlineru dostal až o osem minút neskôr, ako mal. Kozmická loď sa síce dostala na stabilnú obežnú dráhu, ale jej prílet k ISS sa značne skomplikoval. Starliner mohol k stanici priletieť pomocou výrazných úprav obežnej dráhy, ale na tento manéver už nemal dostatok paliva. Ďalšia možnosť príletu k ISS spočívala v menších korekciách dráhy, ale tie boli nad limity lode z časového hľadiska. Starliner vydrží pred pripojením k stanici samostatne fungovať približne päť dní. Odborníci z firmy Boeing následne vyslali k Starlineru príkaz k zorientovaniu lode fotovoltaickým panelom k slnku, aby sa nabili palubné akumulátory a Starliner mohol naďalej fungovať. NASA a Boeing nakoniec rozhodli, že kozmická loď zostane na obežnej dráhe dva dni a potom pristane v areáli raketovej strelnice White Sands Missile Range v Novom Mexiku, kde mala pôvodne pristáť 28. decembra. Ešte v ten istý deň, 20. decembra, Starliner vykonal za týmto účelom dve malé korekcie dráhy.

Okrem operácií potrebných na priblíženie a spojenie s ISS, sa Starlineru podarilo splniť ostatné hlavné ciele skúšobného letu na obežnej dráhe počas 2 dní vo vesmíre. Dňa 22. decembra 2019 o 12:23 UTC kozmická loď začala brzdiaci zážih, ktorý trval 55 sekúnd. O tri minúty neskôr sa od lode oddelil servisný modul a o 12:46 UTC návratový modul lode Starliner kontrolovane vstúpil do horných vrstiev atmosféry. O 12:58:53 UTC (05:58:53 miestneho času) Starliner úspešne pristál v púšti v areáli White Sands Missile Range v Novom Mexiku. Kozmická loď z tejto misie bola potom vybraná aj na prvý operačný let Starlineru s posádkou na ISS. Veliteľka misie Boeing Starliner-1 astronautka Sunita Williamsová zvolila pre túto loď meno Calypso.

Dňa 7. februára 2020 NASA priznala, že v čase pred vstupom do atmosféry inžinieri odhalili ďalšiu softvérovú chybu, ktorá mala vplyv na činnosť korekčných trysiek, ktoré sú potrebné pre oddelenie servisného modulu lode Starliner. Riadiaci počítač si v tomto prípade „nesprávne vysvetlil“ pokyny k sekvencii zážihov trysiek po oddelení modulu. V kombinácii s problémom s časovačom MET by podľa NASA mohli obe chyby viesť k deštrukcii lode. Trysky na servisnom module by neboli po oddelení od návratového modulu Starlineru aktívne a nemohli by tak oddelený servisný modul dostatočne oddialiť od návratového modulu, čo by v extrémnom prípade mohlo spôsobiť zrážku oboch telies. Okrem týchto chýb sa prišlo aj na problém súvisiaci s anténou, ktorý spôsobil, že spojenie pozemného strediska s loďou bolo prerušované. NASA ďalej uviedla, že: „Chyby vo fáze návrhu a kódovania boli prvotnými vinníkmi oboch problémov. Chyby nastali aj v testovacej a overovacej fáze, ktorá mala odhaliť nezrovnalosti ešte pred štartom. Tímy z NASA a Boeingu však dokázali tieto problémy vyriešiť a dostať loď Starliner bezpečne na Zem.“ Firma Boeing sa tak musela vrátiť späť ku kódu, zanalyzovať ho a napraviť. V apríli 2020 sa na základe vyšetrovania a vlastnej analýzy letu Boeing rozhodol misiu zopakovať, aby preukázal, že kozmická loď Starliner splňuje požiadavky NASA vrátane pripojenia k ISS.

Galéria

• 
  Kozmická loď CST-100 Starliner počas príprav na let, 21. november 2019
• 
  Vývoz nosnej rakety na štartovaciu rampu 41, 18. december 2019
• 
  Raketa Atlas V N22 na štartovacej rampe
• 
  Štart misie Boeing Orbital Flight Test zo štartovacieho komplexu 41, 20. december 2019
• 
  Návrat Starlineru do atmosféry pri pohľade z kamery na palube lietadla WB-57 NASA
• 
  Návratový modul lode Starliner klesá na padákoch po odhodení už nepotrebného tepelného štítu
• 
  Pristátie Starlineru v púšti v areáli raketovej strelnice White Sands Missile Range v Novom Mexiku, 22. december 2019
• 
  Návratový modul krátko po pristátí
• 
  Pátracie a záchranné tímy po príchode na miesto pristátia

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Boeing Orbital Flight Test