Asenica
| Asenica | |
| Асеница | |
| rieka | |
 Rieka Asenica v centrálnej časti Asenovgradu
| |
| Štát |  Bulharsko
|
|---|---|
| Zdrojnica | blízko rezortu Pamporovo v Západných Rodopách |
| - poloha | Západné Rodopy, Smoľan |
| - výška | 1 550 m |
| - súradnice | 41°39′06″S 24°41′47″V / 41,6517°S 24,6964°V |
| Ústie | Marica |
| - poloha | Rogoš |
| - výška | 148 m |
| - súradnice | 42°09′24″S 24°53′53″V / 42,1567°S 24,8981°V |
| Dĺžka | 86 km |
| Povodie | 1 010 km² (101 000 ha) |
  Poloha ústia v Bulharsku
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Asenica (bulh. Асеница; do 29. júna 1942 Čaja (bulh. Чая), do 27. apríla 1945 Asenovica (bulh. Асеновица), do 25. júla 1989 Čepelarska reka (bulh. Чепеларска река)) je rieka, nachádzajúca sa v južnom Bulharsku v Smoľanskej a v Plovdivskej oblasti. Je pravým prítokom rieky Marica.[1][2][3]
Názov
Rieka je známa pod viacerými názvami, keďže tieto sa v priebehu času menili. Do roku 1942 sa rieka volala Čaja, od roku 1942 do roku 1945 Asenovica (podľa mesta Asenovgrad), neskôr až do roku 1989 Čepelarska reka (keďže pramení v časti Rodop, ktorá sa nazýva Čepelarska planina) a od roku 1989 nosí meno Asenica. Bežne sa používajú všetky tieto názvy.[2][3]
Okrem týchto názvov je z písomných prameňov zrejmé, že v minulosti sa pre rieku používali aj názvy Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица), alebo Altăn dere (bulh. Алтън дере).[3]
Opis toku
Rieka pramení v nadmorskej výške 1 550 m n. m. blízko horského rezortu Pamporovo v Západných Rodopách v časti zvanej Čepelarska planina a tečie severným smerom k Tráckej nížine. Na svojom toku cez pohorie Rodopy vytvorila dlhú, úzku a hlbokú roklinu, ktorá sa na dvoch miestach rozširuje (pri meste Čepelare a pri dedine Chvojna). V Rodopách rieka ďalej preteká cez dediny Narečenski bani a Bačkovo a cez mesto Asenovgarad. Po prietoku Asenovgradom sa rieka rozširuje a pokračuje Hornotráckou nížinou, preteká ešte cez dedinu Katunica a približne 2,5 km južne od dediny Rogoš v nadmorskej výške 148 m n. m. sa vlieva do rieky Marica.[1][3]
Prítoky[1]
- Nikalski dol (bulh. Никалски дол) (Ľ)
- Jančova reka (bulh. Янчова река) (P)
- Kerečmenska reka (bulh. Керечменска река) (Ľ)
- Kamburska reka (bulh. Камбурска река) (Ľ)
- Sivkova reka (bulh. Сивкова река) (Ľ)
- Izvorski dol (bulh. Изворски дол) (P)
- Pičurov dol (bulh. Пичуров дол) (Ľ)
- Vălči dol (bulh. Вълчи дол) (Ľ)
- Lopuchska reka (bulh. Лопухска река) (P)
- Bogutevska reka (bulh. Богутевска река) (P)
- Brezovsko dere (bulh. Брезовско дере) (Ľ)
- Ostricki dol (bulh. Острицки дол) (P)
- Burvi dol (bulh. Бурви дол) (Ľ)
- Vasilkovski dol (bulh. Василковски дол) (P)
- Kuceva reka (bulh. Куцева река) (P)
- Zabărdovska reka (bulh. Забърдовска река) (Ľ)
- Belija dol (bulh. Белия дол) (Ľ)
- Michailsko dere (bulh. Михаилско дере) (Ľ)
- Selskoto dere (bulh. Селското дере) (P)
- Orešica (bulh. Орещица) alebo Orešecka reka (bulh. Орешецка река) (Ľ)
- Todorova reka (bulh. Тодорова река) (P)
- Rekata (bulh. Реката) (Ľ)
- Ľutidol (bulh. Лютидол) (P)
- Jugovska reka (bulh. Юговска река) (P)
- Ulendol (bulh. Улендол) (Ľ)
- Dăskov dol (bulh. Дъсков дол) (Ľ)
- Oršin dol (bulh. Оршин дол) (Ľ)
- Razdol (bulh. Раздол) (Ľ)
- Lukovica (bulh. Луковица) (Ľ)
Ďalšie zaujímavosti
- Okrem prítokov sú hlavným zdrojom vody v rieke dážď a topiaci sa sneh. Najväčší prietok má rieka v priebehu apríla a mája, kedy dosahuje až 12 m³/s, najmenej vody preteká korytom rieky v auguste, často aj menej ako 1 m³/s.[1]
- Rieka na svojom toku preteká 2 oblasťami (Smoľanská a Plovdivská) a tečie cez niekoľko osídlených miest. V Smoľanskej oblasti je to mesto Čepelare (bulh. Чепеларе) a dedina Chvojna (bulh. Хвойна) a v Plovdivskej oblasti mesto Asenovgrad (bulh. Асеновград) a dediny Narečenski bani (bulh. Нареченски бани), Bačkovo (bulh. Бачково) a Katunica (bulh. Катуница).[1][3]
- V minulosti používané mená pre rieku Srebrica (bulh. Сребрица), Zlatica (bulh. Златица) a Altăn dere (bulh. Алтън дере) (v preklade z turečtiny Zlatá rieka) boli odvodené od faktu, že v blízkosti rieky prebiehala ťažba striebra a zlata.[3]
- Je najväčšou riekou v strednej časti pohoria Rodopy.[3]
Referencie
- ↑ a b c d e MIČEV, N.; MICHAJLOV, C.; VAPCAROV, I.; KIRADŽIEV, S.. Географски речник на България. Sofia : Nauka i izkustvo. 1980. 561 s. S. 531. (bulharsky)
- ↑ a b NAUČNOINFORMACIONEN CENTĂR "BĂLGARSKA ENCIKLOPEDIJA". Промени в наименованията на физикогеографските обекти в България 1878 – 2014. Sofia : Trud. 561 s. ISBN 978-954-398-401-5. S. 531. (bulharsky)
- ↑ a b c d e f g asenovgrad.org