Preskočiť na obsah

Chrám Krista Pantokratora (Nesebar)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 12:02, 12. september 2020, ktorú vytvoril ScholastikosSVK (diskusia | príspevky) (wl, kat)
Chrám Krista Pantokratora
bývalý pravoslávny chrám
celkový pohľad na chrám Krista Pantokratora zo severu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Burgas
Okres Nesebar
Mesto Nesebar
Náboženstvo Kresťanstvo
 - pravoslávne kresťanstvo Bulharská pravoslávna cirkev
Súradnice 42°39′31″S 27°44′00″V / 42,65875°S 27,733278°V / 42.65875; 27.733278
Dĺžka 16 m
Šírka 6,9 m
Ďalšie údaje  
 - počet lodí 1
 - počet veží 1
 - počet kupol 1
Štýl neskorobyzantský
Výstavba 13. – 14. storočie
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Bulharsko s vyznačenou polohou kostola
Wikimedia Commons: Church of Christ Pantocrator, Nesebar
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:

Chrám Krista Pantokratora (bulh. Църква „Христос Пантократор”Cărkva „Hristos Pantokrator“), známy aj ako Chrám Ježiša Krista Pantokratora (bulh. Църква „Исус Христос Пантократор”Cărkva „Isus Hristos Pantokrator“) je bývalý pravoslávny chrám z obdobia stredoveku nachádzajúci sa v centrálnej časti historického centra mesta Nesebar v Burgaskej oblasti v juhovýchodnom Bulharsku. Má priznaný štatút kultúrnej pamiatky a je súčasťou Architektonicko-historickej rezervácie Nesebar.[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][11][12]

Názov

Výraz pantokrator pochádza z gréčtiny a po preložení má význam všemohúci, či všemocný. Názov kostola by sa dal preto doslovne preložiť ako chrám Krista Všemohúceho.[3][4]

Charakteristika

Budova sa nachádza v centrálnej časti starého Nesebaru na ulici Mitropolska.[3][7][10][12] Kostol je jeden z najlepšie zachovalých stredovekých chrámov v Nesebare a je typickým predstaviteľom cirkevnej architektúry z tohto obdobia.[2][3][4][5][7][8][10][12]

Chrám Krista Pantokratora má štvoruholníkový pôdorys s dĺžkou 16 metrov a šírou 6,9 metra.[3][4][5][7][10][12] Materiál použitý na výstavbu bol kameň a tehly.[5]

Budova má dva vchody a to na južnej a západnej strane.[1][3][4][7][10][12] Východná fasáda budovy je zakončená tromi malými mnohostennými apsidami s bohatým reliéfom.[3][4][7][10][12] V strede naosu sa nachádzali štyri (nezachované) stĺpy, ktoré podopierali kupolu chrámu.[3][4][7][10][12] Nad predsieňou v západnej časti budovy sa nachádzala veža zvonice štvoruholníkového pôdorysu.[3][4][7][10][12] Do veže sa stúpalo po kamennom schodisku, ktoré sa nachádza v stene medzi naosom a predsieňou.[3][4][7][10][12]

Výzdoba exteriéru chrámu je bohatá.[2][5][6][7][9][10] Zvonku sa po celej dĺžke fasády budovy nachádzajú vysoké, dvojité konkávne arkády.[3][4][5][7][10][12] Nad arkádami sa nachádza charakteristická výzdoba tvorená reliéfmi v tvare krúžkov a štvorlístkov.[2][3][4][7][10][12] Nad apsidami na východnej fasáde chrámu výzdobu tvorí rad svastík, ktoré sú ešte pozostatkom slnečného kultu.[2][3][7][10][12]

Tambur (podstavec) kupole je bohato zdobený, osemhranný s ôsmimi arkádovitými oknami.[2][3][4][6][7][10][12] Podobné predĺžené okná sa nachádzajú aj na južnej a severnej fasáde chrámu.[3][4][7][10][12]

Predsieň chrámu je malá.[3][4][10][12] Pod dlážkou sa v predsieni nachádza stredoveké pohrebisko.[3][4][10][12]

Vnútorná časť chrámu bola v minulosti celá vyzdobená freskami, dochovali sa z nich však len fragmenty.[3][5][6][7][9][10][12]

Dejiny

Chrám Krista Pantokratora bol postavený v období stredoveku v priebehu 13. - 14. storočia,[1][2][3][4][5][6][7][8][9][10][12] počas vlády cára Ivana Alexandra[1] v neskorobyzantskom slohu.[5][7]

Budova bola v 21. storočí zreštaurovaná a patrí k najvýznamnejším pamiatkam Nesebaru.[3][4][8][11]

Dnes sa v budove nachádza stála múzejná expozícia pod názvom Nesebar a záliv na starých mapách (od 4. do 19. storočia) (bulh. Несебър и заливът в стари карти (от IV до XIX век)Nesebăr i zalivăt v stari karti (ot IV do XIX vek)). V rámci expozície je vystavených 80 starých máp, pochádzajúcich zo 4. - 19. storočia, na ktorých je zobrazená čiernomorská časť juhovýchodnej Európy s dôrazom na Nesebar a okolie. Mapy sú v rôznych kartografických śtýloch - medzi inými sa tu nachádzajú mapy cestné, morské, historické, alebo obchodné.[4][11]

Galéria

Referencie

  1. a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 66. (bulharsky)
  2. a b c d e f g NIKOLOVA, Rumjana; GENOV, Nikolaj. България - позната и непозната. 2016. Sofia : Knigomania EOOD. 312 s. ISBN 9786191951130. S.135. (bulharsky)
  3. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s t opoznai.bg
  4. a b c d e f g h i j k l m n o p q r ancient-nessebar.com
  5. a b c d e f g h i guide-bulgaria.com
  6. a b c d e bg-guide.org
  7. a b c d e f g h i j k l m n o p q r iskampochivka.bg
  8. a b c d nationalgeographic.bg
  9. a b c d pravoslavieto.com
  10. a b c d e f g h i j k l m n o p q r s rezervaciq.com
  11. a b c nessebarinfo.com
  12. a b c d e f g h i j k l m n o p q r svetimesta.com