Aero A.100

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Aero A.100
Aircraft Aero A-100.jpg
Typľahké bombardovacie a prieskumné lietadlo
VýrobcaAero
Prvý let1933
Zavedený1934
Vyradený~1944
Charaktervyradený
Hlavný používateľČesko-Slovensko
Slovensko
Výroba1933 – 1938
Vyrobených44
VariantyAero Ab.101
Aero A.101

Aero A.100 (v niektorých zdrojoch označovaný ako A 100 alebo A-100) bol diaľkový prieskumný a bombardovací dvojplošník, skonštruovaný firmou Aero v 30. rokoch 20. storočia.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť kód]

Prudko sa zhoršujúca medzinárodná politická situácia v tridsiatych rokoch 20. storočia donútila k modernizácii svojho leteckého parku aj československú armádu. V súlade s touto situáciou bol v roku 1932 ministerstvom národnej obrany vyhlásený tender na nový moderný diaľkový prieskumný a bombardovací stroj, tzv. „jednotného typu“, ktorý by nahradil zastarané lietadlá A.11, Š.16 a AP.32. Dokumentáciu odoslali 4 firmy: Aero, Praga, Letov a Avia, podľa nej boli na stavbu prototypov vybrané Aero A.100 a E.36 (BH.36). Keďže stroj firmy Praga nebol dokončený včas, konkurz vyhrala firma Aero.

V dobe svojho vzniku bolo Aero A.100 rýchle dvojplošné lietadlo aerodynamického tvaru. Na verejnosti bol dvojplošník po prvýkrát predvedený 10. septembra 1933 na leteckom dni v Prahe, pilotovaný firemným pilotom Vnukom. V čase svojho predstavenia na leteckej prehliadke prebiehali záverečné vojskové skúšky, trvajúce od mája 1933 do októbra 1933. Medzi hlavné problémy nového lietadla patrili vibrácie trupu a to hlavne chvostových plôch a koncov krídel. Problémy spôsobovali aj letové vlastnosti po inštalácii vojenského vybavenia. Preto vydalo ministerstvo pokyn prepracovať stroj, pričom boli prekonštruované konce krídel, chvostových plôch, bola predĺžená predná časť trupu a iné úpravy.

Prvú objednávku od ministerstva dostala firma Aero 18. októbra 1933 v počte 11 lietadiel A.100, pričom armáda ich preberala od júla do októbra 1934. Druhá objednávka v počte 33 ks bola prebraná armádou medzi januárom a májom 1935.

Operačné nasadenie[upraviť | upraviť kód]

Aero A.101

Kvôli svojej rýchlosti bol A.100 používaný hlavne na prieskumné účely a tak najčastejšie tvoril výzbroj prieskumných letiek. Prieskumná verzia mohla vo vzduchu vydržať až 5 hodín. Lietadlo v bombardovacej verzii unieslo 600 kg bômb. Pod trupom boli 4 závesníky pre bomby od 50 kg do 200 kg, pričom v trupovej bombovnici mohli byť umiestnené bomby do hmotnosti až 300 kg. Lietadlá sa zúčastnili mobilizácie v roku 1938 a slúžili na výcvik aj vo Vojenskom leteckom učilišti v Prostějove.

Typ Aero A.101, totožný s A.100, až na motor Asso, bol predaný v počte približne 50 ks do republikánskeho Španielska, kde bojoval v Španielskej občianskej vojne.

Používatelia[upraviť | upraviť kód]

Flag of the Czech Republic.svg Česko-Slovensko

Flag of Slovakia (1939–1945).svg Slovensko

  • Slovenské vzdušné zbrane používali po rozpade Česko-Slovenska v roku 1939 celkovo 14 kusov A.100, ktoré boli používané na výcvik pilotov.

Flag of the NSDAP (1920–1945).svg Nemecko

Flag of Spain (1938–1945).svg Španielsko

Technické údaje[upraviť | upraviť kód]

Stroj A.100 bol dvojmiestny diaľkový prieskumný a bombardovací dvojplošník zmiešanej konštrukcie s pevným podvozkom. Trup priehradovej konštrukcie bol zvarený z oceľových rúrok, na tieto konštrukcii bola upevnená tvarová karoséria s eliptickým prierezom. Prednú časť trupu kryli duralové panely a zvyšok bol potiahnutý plátnom. Krídla boli dvojnosníkové, klasickej drevenej konštrukcie, potiahnuté plátnom. Vyvážené krídelka kovovej konštrukcie a pláteným poťahom boli umiestnené len na hornom krídle. Medzikrídelné vzpery boli tvorené oceľovými rúrkami s profilovaným zákrytom. Vnútorné výstuhy krídel tvorili dvojité profilované laná, neskôr profilované drôty firmy Avia. Chvostové plochy mali kostru zvarenú z oceľových rúrok a boli potiahnuté plátnom. Podvozok s kolesami s priemerom 800 x 160 mm bol vybavený brzdami Dunlop. Ostrohu tvorila oceľová rúrka s vymeniteľnou pätkou. Pohonnou jednotkou bol vodou chladený dvanásťvalec Avia Hispano Suiza Vr-36, ktorý mal objem 36, 05 l a výkon 544 kW pri 2 100 ot./min. Motor bol vybavený reduktorom na vrtuli s prevodom 1:2. Palivo tvorila zmes benzínu a benzolu v pomere 70:30. Okovaná vrtuľa Aero mala priemer 3,95 m. V diaľkovej prieskumnej verzii bolo lietadlo vyzbrojené 4 guľometmi. Za motorom na oboch stranách trupu boli 2 synchronizované guľomety vz. 29, kalibru 7,92 mm, ovládané pilotom. Pozorovateľ ovládal dvojitý otočný guľomet vz. 30, kalibru 7,92 mm, ktorý bol inštalovaný na vysúvateľnej guľometnej lafete Šu-31, firmy Škoda. Každý guľomet mal zásobu nábojov vo ôsmich zásobníkoch po 70 ks.

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 11,08 m
  • Rozpätie: 14,70 m
  • Výška: 3,6 m
  • Plocha krídel: 44,3 m²
  • Hmotnosť prázdneho lietadla: 2 040 kg
  • Vzletová hmotnosť: 3 220 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 7 646 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × vodou chladený dvanásťvalec Avia Hispano Suiza Vr-36, s objemom 36,05 l a výkonom 478 kW (544 kW pri 2 100 ot./min.[chýba zdroj])

Výkony[upraviť | upraviť kód]

  • Maximálna rýchlosť: 260 km/h
  • Cestovná rýchlosť: 230 km/h
  • Dolet: 900 km
  • Dostup: 6 500 m
  • Stúpavosť: 4,2 m/s
  • Plošné zaťaženie: 73 kg/m²

Výzbroj[upraviť | upraviť kód]

  • 2 × guľomet vz. 29 kalibru 7,92 mm
  • dvojitý guľomet vz. 30 kalibru 7,92 mm
  • Bomby: 600 kg

Zdroje[upraviť | upraviť kód]

  • NĚMĚČEK, Václav. Československá letadla (I) (1918-1945), III vydanie. Praha : Naše vojsko, 1983.