Agorakritos

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Socha bohyne Atény, rímska mramorová kópia z prelomu 1. a 2. stor. gréckeho bronzového originálu od Agorakrita

Agorakritos (starogr. Ἀγοράκριτος) bol grécky sochár v 5. storočí pred Kr.[1]

Sochár Agorakritos pochádzal z ostrova Paros. Jeho učiteľom bol aténsky sochársky majster Feidias. Svoje diela tvoril v 2. polovici 5. storočia pred Kr., a to hlavne z mramoru.[1] Jeho najslávnejším dielom bola kultová socha bohyne Nemesidy v Rhamnunte,[2] mestečka v Atike (zhotovená pred rokom 431 pred Kr.), ktorej zlomky archeológovia odkryli. Toto dielo bolo pripisované aj Feidiovi. Agorakrita preslávila i obrovská mramorová socha Matky bohov vyhotovená pre métróon (svätyňa bohyne matky) na aténskej agore.[1]

Rímsky spisovateľ Plínius o Agorakritovi a jeho dielach uvádza: „Žiakom Feidiovým bol tiež parský Agorakritos, ktorého si on obľúbil pre jeho mladosť; preto sa hovorí, že majster venoval niektoré svoje diela tomuto svojmu žiakovi a nechal ich ním podpísať. Obaja Feidiovi žiaci sa stretli v súťaži medzi sebou pri vytváraní Afrodity, a palmu víťazstva získal Alkamenes, nie tak kvalitou svojej práce, ale skôr pre miestne vlastenectvo Aténčanov, neprajúce cudzincom. Preto Agorakritos predal podľa podmienok súťaže svoje dielo, aby nezostalo v Aténach, a nazval ju Nemesis. Socha stála v Rhamnutskom déme Atiky a Varro jej dával pred inými prednosť. V tom istom meste je tiež Agorakritovo dielo v chráme Veľkej matky.[3]

O Agorakritových sochárskych dielach podáva svedectvo aj staroveký cestovateľ Pausanias, ktorý zaznamenal, že ich videl v chráme bohyne Atény Itónskej v boiótskom meste Koróneia. Boli to podoby božstiev Dia a Atény. Boióťania na posvätnej pôde (temenos) tohto chrámu konali svoje celonárodné zhromaždenia.[4]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 398.
  2. Strabón, Geographica 9,1,17.
  3. Plínius Starší. Kapitoly o přírode. Praha : Svoboda, 1974. 25-006-74. S. 290.
  4. Pausanias. Pausaniás, cesta po Řecku II.. Praha : nakladatelství Svoboda, 1974. 25-027-74. S. 243.