Agorizmus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Agorizmus je politická filozofia, ktorej cieľom je podporovať vytvorenie bezštátnej spoločnosti založenej na dobrovoľnej výmene. Ide o revolučný smer libertariánskeho anarchizmu. Princípy agorizmu zhrnul začiatkom 80. rokov Kanaďan Samuel Edward Konkin III (SEK3) vo svojom diele Nový libertariánsky manifest.[1] Agoristická filozofia rozoberá najmä stratégiu pre dosiahnutie slobodnej (bezštátnej) a decentralizovanej spoločnosti. Konkin (a iní) skúmal možnosti súkromnej iniciatívy (podnikania, organizovania) a vytvárania alternatívnych štruktúr hospodárstva (súkromná ochrana, neštátne súdy) v oblastiach tzv. šedej a čiernej ekonomiky, ktorá by časom mohla nahradiť a vytlačiť štátny monopol. Agoristi uznávajú princípy trhovej ekonomiky, ale zároveň, na rozdiel od iných libertariánskych prúdov, kritizujú veľké korporácie a dnešnú podobu kapitalizmu. Okrem teoretických prác sa agoristi často podieľajú aj na konkrétnych pro-agoristických aktivitách, väčšinou na lokálnej či mestskej úrovni (najmä v USA).

Agorizmus má korene v európskom humanizme, klasickom liberalizme, americkom libertarianizme, individualistickom anarchizme (anarchokapitalizme) a v niektorých ľavicových anarchistických smeroch. Zástancovia tejto filozofie odmietajú angažovanie v politike a účasť na voľbách. Rozdiel medzi agorizmom a anarchokapitalizmom je ten, že agoristi odmietajú politický vznik voľného trhu (pomocou volieb), na rozdiel od anarchokapitalistov, ktorí pripúšťajú aj politickú cestu. V súčasnosti sa agorizmus dostáva do povedomia verejnosti v súvislosti s narastajúcim záujmom o kryptomarkety a internetové digitálne meny, akými sú Bitcoin, Litecoin a iné.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Samuel Edward Konkin III: Nový libertariánsky manifest. dostupné online