Akácia senegalská

	Akácia senegalská
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	rastliny (Plantae, Vegetabilia)
Podríša (subregnum)	zelené (Viridiplantae, Chlorobionta)
Vývojová línia	cievnaté rastliny (Tracheophyta)
Čeľaď (familia)	bôbovité (Mimosaceae)
Rod (genus)	akácia (Senegalia)
Vedecký názov
	Acacia senegal; (L) Willd.
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Akácia senegalská (lat. Acacia senegal) je rozkonárený listnatý strom z čeľade bôbovitej (Fabaceae), pôvodom zo západnej Afriky, z oblasti Senegálie a Gambie.

Opis[upraviť | upraviť zdroj]

Akácia senegalská je typická svojou šedou farbou kôry. Dorastá do výšky až 20 metrov. Konáre sú iba slabo tŕnité a tvoria plochú dáždnikovitú korunu. Jej listy sú veľmi úhľadné a majú na spodku stopky krátke tŕne. Akácia má lístky 2. radu, ktoré sú úzko čiarkovité v 7 – 25 pároch, tiež sú na dvakrát perovito zložené. Kvety stromu sú belavé až žlté, ktoré sú umiestnené v klasoch dlhých až 10 cm. Kvety typicky kvitnú od januára do marca. Rod obsahuje okolo 800 druhov, z ktorých možno len malý počet upotrebiť na získavanie kaučuku.^[1]

Výskyt[upraviť | upraviť zdroj]

Akácia senegalská je značne rozšírená v pásme saván v Afrike. Taktiež ju vieme nájsť aj v menších množstvách v Ománe, Pakistane a v západnej pobrežnej Indii. Hlavnými oblasťami pestovania sú Senegal a Sudán. ^[1]

Použitie[upraviť | upraviť zdroj]

Drevo akácie sanegalskej sa dá použiť na výrobu rukovätí nástrojov a častí krosien. Je cenený aj ako palivové drevo a možno ho použiť na výrobu dreveného uhlia. Z akácie sanegalskej sa vyrába aj arabská guma, ktorá slúži predovšetkým ako emulgátor, zahusťujúci a stabilizačný prostriedok pri výrobe farmaceutických a kozmetických výrobkov i potravín (zmrzlina, gumové cukríky) a na zlepšenie chuťových vlastností liekov s ostrou chuťou. Používa sa aj na uzavieranie éterických olejov do puzdier nepatrných rozmerov pre instantné čaje a pre jej schopnosť zmierňovať podráždenie sa pridáva do liečiv proti kašľu.^[1]