Preskočiť na obsah

Al-Mathaf al-misrí

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vstup do múzea

Al-Mathaf al-misrí alebo Al-Muthaf al-misrí[1] (arabským písmom المتحف المصري - al-mathaf al-misrí/al-muthaf al-misrí - doslova: egyptské múzeum; po slovensky Egyptské múzeum, starší názov: (Egyptské) múzeum starožitností,[2] Múzeum egyptských starožitností, neoficiálny názov: Múzeum v Káhire, Káhirské múzeum; angl. Egyptian Museum, starší názov: (Egyptian) Museum of Antiquities, Egyptian Antiquities Museum, Museum of Egyptian Antiquities; neoficiálny názov: Cairo Museum) je múzeum v Egypte, v ktorom sa nachádza rozsiahla zbierka staroegyptských pamiatok. Nachádza sa v hlavnom meste Egypta Káhire pri rieke Níl. V múzeu je okolo 150 000 objektov, z ktorých veľká časť je v skladoch.

Egyptská vláda založila a postavila predchodcu súčasného múzea v roku 1835 v blízkosti Parku Azbakíja (Ezbekeja, Ezbekíja). V roku 1855 boli artefakty premiestnené do káhirskej Citadely (artefakty dostal rakúsky arcivojvoda Maximilián). V roku 1857/1858 založil dnešné múzeum francúzsky archeológ Auguste Mariette; jeho budovu múzea vtedy postavili v Búláku, do ktorej boli premiestnené artefakty z Citadely. Budova v Búláku pre povodne z rieky Níl v roku 1878 utrpela škody a artefakty boli aj rozkradnuté, preto začiatkom 90. rokov 19. storočia artefakty znovu presťahovali, tentokrát do paláca Ismaila pašu v Gíze. V roku 1902 bola ukončená výstavba súčasnej budovy na námestí Al-Tahrír, do ktorej boli artefakty v tom istom roku presunuté.

Počas egyptskej revolúcie v roku 2011 sa do múzea vkradli protivládni vzbúrenci, údajne zničili dve múmie a poškodili exponáty.

Interiér múzea a prehľad artefaktov

[upraviť | upraviť zdroj]
Zlatá maska kráľa Tutanchamóna

V múzeu sú dve hlavné podlažia, a to prízemie a prvé poschodie.

Prízemie obsahuje rozsiahlu zbierku starovekých papyrusov a mincí. Z papyrusov zostali už iba malé fragmenty. Sú napísané v rôznych starovekých jazykoch, vrátane gréčtiny, latinčiny, arabčiny a staroegyptských hieroglyfov. Mince sú vyrobené z rôznych kovov, najmä zo zlata, striebra a bronzu, a sú nielen egyptského, ale aj gréckeho, rímskeho a islamského pôvodu. Pomohli pri rôznych výskumoch o staroegyptskom obchode. Okrem papyrusov a mincí sú na prízemí aj artefakty z obdobia Novej ríše (sochy, stoly a rakvy/ sarkofágy).

Na prvom poschodí sú artefakty z hrobiek rôznych faraónov a z Údolia kráľov.

Výstava artefaktov z hrobky Tutanchamona

[upraviť | upraviť zdroj]

Na rozdiel od ostatných hrobiek v Egypte sa našla hrobka kráľa Tutanchamona takmer (aj keď nie úplne) neporušená. Vo vnútri hrobky sa nachádzala veľká zbierka artefaktov z celého života kráľa. Artefakty siahali od zdobenej truhly, cez slonovinové a zlaté náramky a šperky až po alabastrové vázy a fľaštičky. V hrobke bolo veľa zbraní a nástrojov používaných kráľom. Hoci sa v hrobke nachádzalo až vyše 3500 artefaktov, nebola nájdená v úplne neporušenom stave - pred jej nájdením bol aspoň dvakrát vykradnutá. Najznámejší artefakt je azda Tutanchamonova Zlatá maska, ktorú mal na obväzoch na tvári. Maska váži 11 kilogramov a je vyrobená z rýdzeho zlata.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. porov. napr. [1]
  2. . Dostupné online.