Alberto Fujimori

	Alberto Fujimori
54. Prezident Peru
	V úrade; 28. júl 1990 – 22. november 2000
Biografické údaje
Narodenie	26. júl 1938; Lima, Peru
Úmrtie	11. september 2024 (86 rokov); Lima, Peru
Politická strana	Cambio 90
Rodina
Manželka	Susana Higuchi
Deti	Keiko Fujimori + 3
Odkazy
	Alberto Fujimori na fujimori.pe
	Alberto Fujimori; (multimediálne súbory)
	Politický portál; Biografický portál

Alberto Kenya Fujimori Inomoto (* 26. júl 1938 – † 11. september 2024, Lima, Peru^[1]) bol peruánsky politik japonského pôvodu, ktorý slúžil ako peruánsky prezident v rokoch 1990 až 2000. Je považovaný za veľmi kontroverznú osobnosť a hoci slávil úspechy v boji proti terorizmu (pozri Svetlý chodník, MRTA) a jeho reformy pomohli navrátiť makroekonomickú stabilitu krajiny, bol mu vyčítaný autoritársky spôsob vládnutia, korupcia a porušovanie ľudských práv, za ktoré si v súčasnosti odpykáva v Peru 25 ročný trest odňatia slobody.

Životopis

Narodil sa v r. 1938 v Lime v štvrti Miraflores, jeho rodičia štyri roky predtým emigrovali z Japonska. Fujimori vyštudoval na Universidad Nacional Agraria La Molina v Lime za poľnohospodárskeho inžiniera, neskôr pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky a následne na tejto univerzite dlhé roky pôsobil ako profesor matematiky, pričom v r. 1984 sa stal jej rektorom.

V r. 1990 sa Fujimori vystúpil ako prezidentský kandidát novovzniknutej pravicovej strany Cambio 90. Dostal so do druhého kola volieb, v ktorom prekvapivo porazil populárneho spisovateľa Maria Vargas Llosu a stal sa prvým prezidentom východoázijského pôvodu v Latinskej Amerike. Fujimori zdedil krajinu po prezidentovaní Alana Garcíu v ťažkej ekonomickej a politickej kríze, Peru sa kvôli aktivitám militantných organizácii ako Svetlý chodník a MRTA nachádzalo v občianskej vojne. Zlý ekonomický stav začal Fujimori riešiť zavadzaním rozsiahlych neoliberálnych reforiem, vďaka ktorým sa začala rapídne znižovať inflácia a zabezpečil sa veľký rast peruánskej ekonomiky, zároveň sa však zvýšila nezamestnanosť a prehlbovali sa sociálne rozdiely.

Keďže Fujimoriho reformy sa snažili blokovať obe komory Kongresu, ktoré boli pod kontrolou konkurenčných politických strán, 5. apríla 1992 uskutočnil Fujimori s podporou armády štátny prevrat (tzv. "samopuč"), pri ktorom rozpustil parlament, pozastavil platnosť ústavy a niektorých opozičných politikov umiestnil do domáceho väzenia. Toto upevnenie svojej moci odôvodnil bojom proti terorizmu Svetlého chodníka, v ktorom mu podľa neho opozičné strany bránili.

Práve boj proti terorizmu priniesol Fujimorimu spočiatku veľkú popularitu, jeho rázny postup priniesol viacero úspechov, ktoré aktivity tejto a ďalších gerilových organizácii v Peru výrazne oslabili, napr. keď v r. 1992 bezpečnostné sily zatkli vplyvného vodcu Svetlého chodníka Abimaela Guzmána, či keď v r. 1997 oslobodili japonskú ambasádu, kde ozbrojenci z MRTA zadržiavali desiatky rukojemníkov. Čoraz častejšie sa však v tejto súvislosti začínalo spomínať rozsiahle porušovanie ľudských práv a tiež nárast korupcie vo Fujimoriho vláde. Obzvlášť potom, ako sa Fujimori nechal obklopiť ľuďmi s pochybnou povesťou, akými bol napr. jeho riaditeľ Spravodajskej služby Vladimiro Montesinos známy pre svoje spojenie s mafiou a korupčnými škandálmi.

Napriek týmto aféram bola v r. 1995 Fujimoriova popularita ešte dostatočne vysoká, aby vyhral ďalšie prezidentské voľby a porazil protikandidáta opozície Javiera Pérez de Cuéllara. Po úprave ústavy si Fujimori zabezpečil, aby mohol kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách v r. 2000. Tie síce opäť vyhráva, jeho popularita v tom čase však už bola dosť nízka a opozícia voľby označila sa sfalšované. Už v septembri toho roku sa prevalil rozsiahly korupčný škandál, ktorý zapríčinil Montesinos uplácaním opozičného poslanca. Proti Fujimorimu sa rozhoreli veľké protesty, preto v novembri 2000 odišiel do Japonska (mal dvojité, japonsko-peruánske občianstvo), odkiaľ poslal faxom svoju rezignáciu.

Pre obvinenia z korupcie a porušovania ľudských práv bol na Fujimoriho vydaný medzinárodný zatykač, na základe ktorého bol zatknutý pri návšteve v Čile v novembri 2005. Následne bol vydaný do Peru, kde bol v decembri 2007 odsúdený na šesť rokov väzenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušenie domového práva. Boli voči nemu vznesené aj ďalšie obvinenia a v apríli 2009 bol usvedčený z podielu na smrti 25 ľudí, ktorých v rokoch 1991 a 1992 zavraždili vládne eskadry smrti známe ako Grupo Colina. Konkrétne bol uznaný vinným z prípravy vraždy, ublíženia na zdraví a dvoch únosov, za čo bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Fujimori všetky tieto súdne procesy označuje za politické prenasledovanie.

Fujimori sa v r. 1974 oženil s Peruánkou japonského pôvodu Susanou Higuchi (neskôr sa stala jeho kritičkou a pred vyšetrovateľmi svedčila proti nemu), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Keiko je výrazne politicky aktívna a neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách v r. 2011, pričom skončila na druhom mieste po Ollantu Humalovi.

Referencie

↑ COLLYNS, Dan. Alberto Fujimori, authoritarian former president of Peru, dies aged 86. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2024-09-11. Dostupné online [cit. 2024-09-12]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Alberto Fujimori

Externé odkazy

Fujimorova biografia Archivované 2010-07-11 na Wayback Machine (španielsky)

[1] COLLYNS, Dan. Alberto Fujimori, authoritarian former president of Peru, dies aged 86. The Guardian (Londýn: Guardian News and Media Limited), 2024-09-11. Dostupné online [cit. 2024-09-12]. ISSN 0261-3077. (po anglicky)

[1]