Alberto Fujimori

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jump to navigation Jump to search
Alberto Kenya Fujimori Inomoto
peruánsky politik
peruánsky politik
Narodenie28. júl 1938 (79 rokov)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Alberto Fujimori

Alberto Kenya Fujimori Inomoto (* 28. júl 1938) je peruánsky politik japonského pôvodu, ktorý slúžil ako peruánsky prezident v rokoch 19902000. Je považovaný za veľmi kontroverznú osobnosť a hoci slávil úspechy v boji proti terorizmu (pozri Svetlý chodník, MRTA) a jeho reformy pomohli navrátiť makroekonomickú stabilitu krajiny, bol mu vyčítaný autoritársky spôsob vládnutia, korupcia a porušovanie ľudských práv, za ktoré si v súčasnosti odpykáva v Peru 25 ročný trest odňatia slobody.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v r. 1938 v Lime v štvrti Miraflores, jeho rodičia štyri roky predtým emigrovali z Japonska. Fujimori vyštudoval na Universidad Nacional Agraria La Molina v Lime za poľnohospodárskeho inžiniera, neskôr pokračoval v štúdiu matematiky a fyziky a následne na tejto univerzite dlhé roky pôsobil ako profesor matematiky, pričom v r. 1984 sa stal jej rektorom.

V r. 1990 sa Fujimori vystúpil ako prezidentský kandidát novovzniknutej pravicovej strany Cambio 90. Dostal so do druhého kola volieb, v ktorom prekvapivo porazil populárneho spisovateľa Maria Vargas Llosu a stal sa prvým prezidentom východoázijského pôvodu v Latinskej Amerike. Fujimori zdedil krajinu po prezidentovaní Alana Garcíu v ťažkej ekonomickej a politickej kríze, Peru sa kvôli aktivitám militantných organizácii ako Svetlý chodník a MRTA nachádzalo v občianskej vojne. Zlý ekonomický stav začal Fujimori riešiť zavadzaním rozsiahlych neoliberálnych reforiem, vďaka ktorým sa začala rapídne znižovať inflácia a zabezpečil sa veľký rast peruánskej ekonomiky, zároveň sa však zvýšila nezamestnanosť a prehlbovali sa sociálne rozdiely.

Keďže Fujimoriho reformy sa snažili blokovať obe komory Kongresu, ktoré boli pod kontrolou konkurenčných politických strán, 5. apríla 1992 uskutočnil Fujimori s podporou armády štátny prevrat (tzv. "samopuč"), pri ktorom rozpustil parlament, pozastavil platnosť ústavy a niektorých opozičných politikov umiestnil do domáceho väzenia. Toto upevnenie svojej moci odôvodnil bojom proti terorizmu Svetlého chodníka, v ktorom mu podľa neho opozičné strany bránili.

Práve boj proti terorizmu priniesol Fujimorimu spočiatku veľkú popularitu, jeho rázny postup priniesol viacero úspechov, ktoré aktivity tejto a ďalších gerilových organizácii v Peru výrazne oslabili, napr. keď v r. 1992 bezpečnostné sily zatkli vplyvného vodcu Svetlého chodníka Abimaela Guzmána, či keď v r. 1997 oslobodili japonskú ambasádu, kde ozbrojenci z MRTA zadržiavali desiatky rukojemníkov. Čoraz častejšie sa však v tejto súvislosti začínalo spomínať rozsiahle porušovanie ľudských práv a tiež nárast korupcie vo Fujimoriho vláde. Obzvlášť potom, ako sa Fujimori nechal obklopiť ľuďmi s pochybnou povesťou, akými bol napr. jeho riaditeľ Spravodajskej služby Vladimiro Montesinos známy pre svoje spojenie s mafiou a korupčnými škandálmi.

Napriek týmto aféram bola v r. 1995 Fujimoova popularita ešte dostatočne vysoká, aby vyhral ďalšie prezidentské voľby a porazil protikandidáta opozície Javiera Pérez de Cuéllara. Po úprave ústavy si Fujimori zabezpečil, aby mohol kandidovať aj v ďalších prezidentských voľbách v r. 2000. Tie síce opäť vyhráva, jeho popularita v tom čase však už bola dosť nízka a opozícia voľby označila sa sfalšované. Už v septembri toho roku sa prevalil rozsiahly korupčný škandál, ktorý zapríčinil Montesinos uplácaním opozičného poslanca. Proti Fujimorimu sa rozhoreli veľké protesty, preto v novembri 2000 odišiel do Japonska (mal dvojité, japonsko-peruánske občianstvo), odkiaľ poslal faxom svoju rezignáciu.

Pre obvinenia z korupcie a porušovania ľudských práv bol na Fujimoriho vydaný medzinárodní zatykač, na základe ktorého bol zatknutý pri návšteve v Čile v novembri 2005. Následne bol vydaný do Peru, kde bol v decembri 2007 odsúdení na šesť rokov väzenia za zneužitie právomoci verejného činiteľa a porušenie domového práva. Boli voči nemu vznesené aj ďalšie obvinenia a v apríli 2009 bol usvedčený z podielu na smrti 25 ľudí, ktorých v rokoch 1991 a 1992 zavraždili vládne eskadry smrti známe ako Grupo Colina. Konkrétne bol uznaný vinným z prípravy vraždy, ublíženia na zdraví a dvoch únosov, za čo bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Fujimori všetky tieto súdne procesy označuje za politické prenasledovanie.

Fujimori sa v r. 1974 oženil s Peruánkou japonského pôvodu Susanou Higuchi (neskôr sa stala jeho kritičkou a pred vyšetrovateľmi svedčila proti nemu), s ktorou mal štyri deti. Jeho dcéra Keiko je výrazne politicky aktívna a neúspešne kandidovala v prezidentských voľbách v r. 2011, pričom skončila na druhom mieste po Ollantu Humalovi.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]