Alenia Aermacchi M-346 Master

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
M-346 Master
Alenia Aermacchi T-346A Master MM55155 61-04 formazione legend (22064642876).jpg
Taianska M-346 počas letu pri príležitosti 55. výročia akrobatickej skupiny Frecce Tricolori
Typcvičné prúdové lietadlo
ľahké bojové lietadlo
VýrobcaLeonardo
Alenia Aermacchi
Prvý let15. júl 2004
Zavedený2011
Vyradenýv službe
Hlavný používateľTalianske vzdušné sily
Poľské vzdušné sily
Izraelské vzdušné sily
Singapurské vzdušné sily
Výroba2004 – súčasnosť
Vyrobených68
Cena za kus30 mil. eur (v roku 2018)
Čelný pohľad na M-346

M-346 Master je dvojmiestne cvičné prúdové lietadlo, ktoré je určené na základný a pokračovací výcvik pilotov stíhacích lietadiel 4. a 5. generácie. V talianskom letectve nahradil tento typ lietadlá MB-339. Integrácia riadenej a neriadenej výzbroje umožňuje využitie M-346 aj v úlohe ľahkého bojového lietadla.

M-346 vznikla na báze Jaku-130, ktorý pôvodne vyvíjala talianska spoločnosť Aermacchi s ruskou konštrukčnou kanceláriou Jakovlev. Po pár rokoch sa však spoločnosti rozišli a vývoj každého z lietadiel sa uberal vlastnou cestou.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

V roku 1990 iniciovalo velenie ruského letectva vývoj nového cvičného lietadla. Výberového konania sa zúčastnili viaceré konštrukčné kancelárie vrátane MiGu, Suchoja, Jakovleva a Mjasičeva. Koncom roka 1992 sa do dostali do užšieho výberu kancelárie Jakovleva a MiGu. V tomto období sa však už prehlbuje v krajine hospodárska kríza a úplné financovanie týchto projektov zo strany štátu neprichádzalo do úvahy. Obe konštrukčné kancelárie preto začali hľadať investorov, ktorí by sa na vývoji podieľali. O projekt UTS-Jak prejavila záujem talianska spoločnosť Aermacchi, ktorej cvičné lietadlá MB-326 a MB-339 boli v tej dobe prevádzkované už v 14 krajinách sveta. Projekt MiG-AT pritiahol pozornosť Francúzov, ktorí ponúkli dodať motory Larzac 04 od spoločnosti Turbomeca a avioniku od firmy Thompson. Víťazom sa nakoniec stala dvojica Jakovlev/Aermacchi so svojim prototypom Jak-130D.

V roku 1999 sa prejavili nezhody v požiadavkách na charakteristiky lietadla Jak-130D a ukázalo sa, že talianske a ruské letectvo vlastne požadujú odlišné typy strojov. Vzájomná spolupráca bola ukončená a obe strany sa dohodli aj na rozdelení si svetového trhu. Vývojové práce kancelárie Jakovlev nakoniec vyústili do vzniku lietadla Jak-130 a spoločnosť Alenia Aermacchi prišla so strojom M-346 Master.

Prvý prototyp M-346 vzlietol v júli 2004 a druhý sa dostal do vzduchu o rok neskôr. Sériová výroba lietadiel sa začala v roku 2008 a dodávka prvého stroja talianskym vzdušným silám sa uskutočnila v roku 2011.

Konštrukcia[upraviť | upraviť zdroj]

Aerodynamická konštrukcia M-346 a systém fly-by-wire poskytujú lietadlu vynikajúcu manévrovateľnosť a ovládateľnosť aj pri veľmi veľkom uhle nábehu.

Pohonný systém lietadla pozostáva z dvojice prúdových motorov Honeywell F124-GA-200 s ťahom 28 kN. M-346 dokáže stúpať rýchlosťou 111 m/s a maximálna rýchlosť lietadla je 1 092 km/h. Dolet stroja je 1 981 km a dostup 13 716 m. Pri vzlete potrebuje M-346 dráhu dlhú 320 m a pri pristáti minimálne 470 m. Hmotnosť prázdneho lietadla je 4 610 kg a jeho maximálna vzletová hmotnosť je 9 600 kg.

Kabína posádky zohľadňuje všetky moderné štandardy, ktoré sa nachádzajú aj v súčasných bojových lietadlách. Je vybavená HUD displejom, farebnými viacúčelovými displejmi, prístrojmi kompatibilnými s okuliarmi nočného videnia, ovládacie prvky sú usporiadané podľa konceptu HOTAS a piloti majú prilby so zameriavačmi. Kokpit môže byť vybavený aj vystreľovacími sedadlami MK16 od britskej spoločnosti Martin Baker.

Lietadlo má komunikačný systém v pásme VHF/UHF ako aj systém vlastný-cudzí (IFF). Navigačný systém pozostáva z inerciálneho systému založeného na laserovom gyroskope, z GPS navigácie a z taktického navigačného systému (TACAN).

Systém riadenia letu je digitálny fly-by-wire a má štvornásobnú redundanciu. Zabezpečuje ovládateľnosť lietadiel až do uhla nábehu 35°.

Môže byť prispôsobená rôznym stupňom automatizačných a autopilotných režimov s reverznými režimami s automatickým výberom v prípade poškodenia alebo zlyhania.

M-346 má 9 závesníkov, pričom šesť z nich sa nachádza pod krídlami, dva na koncoch krídel a jeden pod trupom. K integrovanej výzbroji patria voľne padajúce bomby Mk.82 a Mk.83, protilietadlové strely krátkeho dosahu AIM-9 Sidewinder, riadené strely vzduch-zem AGM-65 Maverick a protilodná strela Marte MK-2A. Lietadlo môže mať podvesený prieskumný kontajner Vinten VICON-601, laserový značkovač alebo kontajner pre elektronický boj Elettronica ELT-55.[1]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Izrael Izrael

Poľsko Poľsko

Singapur Singapur

Taliansko Taliansko

Špecifikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 2
  • Dĺžka: 11,49 m
  • Rozpätie: 9,72 m
  • Výška: 4,76 m
  • Nosná plocha : 23,52 m²
  • Vzletová hmotnosť: 7 500 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 9 600 kg
  • Pohonná jednotka: 2 × dvojprúdový motor Honeywell F124-GA-200 s ťahom 28 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 092 km/h
  • Dolet: 1 981 km
  • Dostup: 13 716 m
  • Stúpavosť: 111 m/s
  • Maximálny uhol nábehu: 35o
  • Preťaženie: -3/+8 g[3]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]