Alexandr Jurievič Kaleri

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Alexandr Jurievič Kaleri
Alexandr Jurievič Kaleri

Alexandr Kaleri v roku 2010

kozmonaut RKK Energija
Št. príslušnosť Sovietsky zväz Sovietsky zväz
Rusko Rusko
Stav aktívny
Dátum narodenia 13. máj 1956 (59 rokov)
Jūrmala, Lotyšská SSR, Sovietsky zväz (dnešné Lotyšsko)
Iné zamestnanie letecký inžinier
Čas vo vesmíre 769 dní, 6 hodín, 37 minút
Čas výstupov do
otvoreného vesmíru
25 hodín, 46 minút
Kozmonaut od 15. februára 1984
Misie Sojuz TM-14/Mir
Sojuz TM-24/Mir
Sojuz TM-30/Mir
Expedícia 8
(Sojuz TMA-3/ISS), Sojuz TMA-01M, Expedícia 25/26
Znaky
misií
Soyuz TM-14 patch.png Soyuz TM-24 patch.png Soyuz-tm-30-patch.svg Soyuz TMA-3 Patch.png Expedition 8 insignia (iss patch).png Soyuz-TMA-01M-Mission-Patch.svg ISS Expedition 25 Patch.png ISS Expedition 26 Patch.png

Pozri aj Biografický portál

Alexandr Jurievič Kaleri (rus. Александр Юрьевич Калери, * 13. máj 1956, Jūrmala, Lotyšská SSR, ZSSR) je od apríla 1984 sovietsky, resp. ruský kozmonaut, člen oddielu kozmonautov RKK Energija. Trikrát vzlietol do vesmíru k dlhodobému pobytu na vesmírnej stanici Mir. V októbri 2003 vyletel do kozmu k štvrtému dlhodobému letu, tentokrát na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Celkom strávil vo vesmíre 769 dní, 6 hodín a 37 minút.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť[upraviť | upraviť zdroj]

Alexander Kaleri pochádza z Jurmaly v Lotyšsku, je ruskej národnosti.[1] V roku 1979 absolvoval Moskovský fyzikálno-technický inštitút, odbor dynamika letu a riadenie lietadiel. Potom nastúpil do NPO Energija, tu sa zaoberal spracovaním technickej dokumentácie k stanici Mir.[2]

Kozmonaut[upraviť | upraviť zdroj]

Od roku 1982 prechádzal výberovým procesom v NPO Energija, prešiel lekárskymi prehliadkami a 15. februára 1984 bol Štátnou medzirezortnou komisiou odporučený do oddielu kozmonautov NPO Energija, formálne zaradený na pozíciu kandidáta na kozmonauta bol 13. apríla 1984. Absolvoval dvojročnú všeobecnú kozmickú prípravu v Stredisku prípravy kozmonautov J. A. Gagarina a 28. novembra 1986 získal kvalifikáciu skúšobný kozmonaut.[2]

Od roku 1987 bol zaradený medzi kozmonautov pripravujúcich sa na lety na Mir. V apríli 1987 bol zaradený do rezervnej (t. j. tretej) posádky 3. základnej expedície na Mir, už v nasledujúcom mesiaci nahradil Sergeja Jemeľanova v záložnej (t. j. druhej) posádke tejto expedície. 3. expedícia odštartovala k Miru v decembri 1987, doterajšia záložná posádka sa následne stala hlavnou pre nasledujúci let. V marci 1988 bol Kaleri vyradený z prípravy zo zdravotných dôvodov a nahradený Sergejom Krikaľovom. Znova zaradený do posádky (rezervná posádka 8. základnej expedície) bol v máji 1990, v decembri 1990 sa posádka stala záložnou pre 9. základnú expedíciu a v máji 1991 hlavnou pre 10. základnú expedíciu. V júli 1991 sa zlúčili lety rakúskeho a kazašského kozmonauta a tak na Kaleriho nezostalo miesto v lodi. Od októbra 1991 sa pripravoval v hlavnej posádke 11. základné expedície.[2]

Do vesmíru odštartoval z Bajkonuru 17. marca 1992 na palube Sojuze TM-14. K Miru v Sojuze vzlietli veliteľ Alexandr Viktorenko, palubný inžinier Alexandr Kaleri a nemecký kozmonaut-výskumník Klaus-Dietrich Flade. Flade sa po týždni vrátil s predchádzajúcou posádkou a Viktorenko s Kalerim zostali na stanici. Na Zem sa vrátili 10. augusta 1992 po 145 dňoch, 14 hodinách a 11 minútach letu.[3]

Od októbra 1995 pôsobil v záložnej posádke 22. základnej expedície (posádka Valerij Korzun, Kaleri, Léopold Eyharts). Kapitán hlavnej posádky Gennadij Manakov krátko pred štartom ochorel a tak 12. augusta 1996 Korzun a Kaleri nahradili v hlavnej posádke Manakova a Pavla Vinogradova.[2]

K svojmu druhému letu vzlietol 17. augusta 1996 v Sojuze TM-24 opäť ako palubný inžinier s Korzunom (veliteľ) a Claudiou André-Deshaysovou (kozmonaut-výskumník) z Francúzska. Po odlete Francúzky, Jurija Onufrienka a Jurija Usačova z predchádzajúcej expedície, zostali na stanici Korzun, Kaleri a Američanka Shannon Lucidová, ktorú vzápätí nahradil John Blaha a v januári 1997 Jerry Linenger. Korzun s Kalerim pristáli 2. marca 1997 po 196 dňoch, 17 hodinách a 26 minútach letu.[4]

Kaleri na ISS. 30. januára 2004

Od decembra 1997 do augusta 1998 bol zaradený v záložnej posádke 26. základnej expedície, so Sergejom Zaľotinom. Od marca 1999 sa, opäť sa Zaľotinom, pripravoval k ďalšiemu letu na Mir, tentoraz v 28. základnej expedícii, poslednej expedícii na stanicu Mir. Dvojica kozmonautov odštartovala z Bajkonuru 4. apríla 2000 v Sojuze TM-30. Na Mire strávila dva mesiace a pristála 16. júna 2000 po 72 dňoch, 19 hodinách a 42 minútach letu.[2][5]

Po treťom lete prešiel Kaleri do programu letov na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). V januári 2001 bol menovaný do záložnej posádky Expedície 5 (štartovala v júni 2002). Od októbra 2002 sa pripravoval na let na ISS v rámci Expedície 7. Vo februári 2003, po havárii Columbie, boli posádky zreorganizované, od marca 2003 spolu s Michaelom Foaleom vytvoril hlavnú posádku Expedície 8. K svojmu štvrtému letu odštartoval z Bajkonuru v Sojuze TMA-3 18. októbra 2003. S Foaleom strávili vo vesmíre 194 dní, 18 hodín a 33 minút, pristáli 30. apríla 2004.[6]

V máji 2006 bol predbežne vymenovaný za veliteľa záložnej posádky Expedície 16 a hlavnej posádky Expedície 18. Expedícia 18 mala v septembri 2008 letieť modernizovanou verziou Sojuzu a Kaleri ako jeden z najskúsenejších ruských kozmonautov jej mal veliť. Avšak skúšky novej lode sa pretiahli, a už v lete 2006 z Expedície 18 vypadol. Ako bol let oddiaľovaný, tak sa Kaleri presunul spočiatku do Expedície 23 (predbežne od augusta 2007, štart naplánovaný na marec 2010), v apríli 2009 do Expedície 25.[2]

Zatiaľ posledný let absolvoval v Expedícii 25/26, ktorá odštartovala 7. októbra 2010. Letel na palube Sojuzu TMA-01M spolu s kolegami Olegom Skripočkom a astronautom Scottom Kellym. K ISS sa pripojili 10. októbra 2010 a na palube Medzinárodnej vesmírnej stanice zotrval až do marca 2011.

Pri zachovaní statusu kozmonauta je Kaleri od októbra 2006 náčelníkom Letovej služby RKK Energija (teraz premenovanej na Vedeckotechnické stredisko RKK Energija). [2]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. SERĎJUKOV, Igor. Герои Страны [online]. [Cit. 2009-08-12]. Kapitola Калери Александр Юрьевич. Dostupné online. (po rusky)
  2. a b c d e f g IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия astronóm [online]. Moskva : rev. 2009-02-21, [cit. 2009-08-12]. Kapitola Александр Юрьевич Калери. Dostupné online. (po rusky)
  3. HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2001-04-11, [cit. 2009-08-12]. Kapitola Sojuz TM-14. [ďalej len MEK]. Dostupné online. (po česky)
  4. MEK [online]. REV. 2002-03-30, [cit. 2009-08-12]. Kapitola Sojuz TM-24. (po česky)
  5. MEK [online]. REV. 2001-11-04, [cit. 2009-08-12]. Kapitola Sojuz TM-30. (po česky)
  6. MEK [online]. REV. 2004-06-06, [cit. 2009-08-12]. Kapitola Expedice 8. (po česky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Alexandr Kaleri na českej Wikipédii.