Claudie Haigneréová
| Claudie Haigneréová | |
| astronaut CNES/ESA | |
 | |
| Št. príslušnosť | Francúzsko |
|---|---|
| Narodenie | 13. máj 1957 (67 rokov) Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko |
| Iné zamestnanie | lekárka |
| Čas vo vesmíre | 25 dní 14 hodín a 24 minút |
| Kozmonaut od | 1985 |
| Misie | EP-13 Sojuz TM-24/Mir/Sojuz TM-23 EP-2 Sojuz TM-33/ISS/Sojuz TM-32 |
| Kozmonaut do | júna 2002 |
Claudie Haigneréová (* 13. máj 1957, Le Creusot, Saône-et-Loire, Francúzsko) je francúzska lekárka, kozmonautka a politička. V rokoch 1985-2002 bola kozmonautka agentúr CNES (do roku 1999) a ESA, na obežnú dráhu Zeme sa dostala dvakrát, prvýkrát v roku 1996 navštívila ruskú vesmírnu stanicu Mir, druhýkrát v roku 2001 strávila týždeň na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS). Celkom vo vesmíre strávila 25 dní, 14 hodín a 24 minút. V roku 2002 prešla na politickú dráhu, od júna 2002 do marca 2004 bola ministerkou poverenou vedou a novými technológiami a potom do mája 2005 ministerkou pre európske záležitosti.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Lekárka
[upraviť | upraviť zdroj]Claudie Haigneréová (do roku 2001 André-Deshaysová) sa narodila 13. mája 1957 v dvadsaťtisícovom Le Creusote, v stredofrancúzskom departemente Saône-et-Loire. Vyštudovala medicínu na univerzite v Dijone, špecializovala sa na biológiu a športové lekárstvo. V rokoch 1981-1984 sa orientovala na leteckú a kozmickú medicínu a na reumatológiu.[1] Od roku 1984 osem rokov pracovala na reumatologickej klinike a rehabilitačnom oddelení parížskej nemocnice Cochin.[2]
Kozmonautka
[upraviť | upraviť zdroj]Roku 1985 bola vybraná medzi kozmonautov francúzskej kozmickej agentúry - Národného centra štúdií vesmíru (franc. Centre National d'Études Spatiales, CNES). Paralelne s kozmickým výcvikom v rokoch 1985-1990 pracovala v neurofyziologickom stredisku Národného strediska vedeckého výskumu (CNRS) v Paríži. Tu sa zúčastnila prípravy experimentov v oblasti ľudskej fyziológie pre let Jean-Loup Chrétiena na Mir roku 1988. V rokoch 1990-1992 bola zodpovedná za lekársky výskum v CNES.[1][2]
V októbri 1992 bola určená za náhradníčku Jean-Pierre Haignerého pre jeho let na Mir v júli 1993. V decembri 1994 bola vybraná na kozmický let v rámci rusko-francúzskeho programu Cassiopée - 13. návštevná expedícia na Mir. Výcvik v Hviezdnom mestečku začala v januári 1995.[1]
K prvému letu odštartovala 17. augusta 1996 v Sojuze TM-24 z kozmodrómu Bajkonur spolu s členmi 22. základnej expedície na Mir Valerijom Korzunom a Alexandrom Kalerim, v posádke lode bola zaradená ako kozmonaut-výskumník. Na Mire strávila dva týždne naplnené realizáciou experimentov programu Cassiopée z oblasti vesmírnej medicíny, fyziky a technológií. Na Zem sa vrátila v Sojuze TM-23 s vystriedanou posádkou 21. základnej expedície (Jurij Onufrijenko, Jurij Usačov). Let trval 15 dní, 18 hodín a 23 minút.[3]
Počas roku 1997 pracovala v Moskve vo funkcii francúzskeho reprezentanta v spoločnosti Stars, rusko-európskej spoločnosti poskytujúce komerčné zákazky pre nosiče Sojuz.[2] V máji 1998 sa vrátila do prípravy ako náhradníčka Jean-Pierre Haignerého pre dlhodobý rokov programu Persea, Haigneré mal stráviť pol roka (od februára do augusta 1999) na Mire ako člen 27. základnej expedície. V príprave prešla výcvikom pre Výstup do otvoreného vesmíru a získala kvalifikáciu palubného inžiniera Sojuzu a Miru. Počas letu pracovala v stredisku riadenia letov v Koroľove.[1]
K 1. novembru 1999 prešla do oddielu kozmonautov ESA. V decembri 2000 bola vymenovaná do 2. návštevnej expedície na Medzinárodnú vesmírnu stanicu (ISS). Do kozmu posádka Viktor Afanasjev, Haigneréová a Konstantin Kozejev vzlietla z Bajkonuru v lodi Sojuz TM-33 21. októbra 2001. Počas týždenného pobytu na stanici kozmonauti uskutočnili plánované experimenty v rámci rusko-francúzskeho programu Andromeda a vrátili sa v Sojuze TM-32. Let trval 20 dní a 20 hodín.[4]
Politička
[upraviť | upraviť zdroj]V júni 2002 odišla z ESA do francúzskej vlády. Od júna 2002 do marca 2004 zastávala funkciu poverenej ministerky (franc. ministre déléguée) pre záležitosti vedy a nových technológií. V marci 2004 až máji 2005 bola poverenou ministerkou pre európske záležitosti.[1][2]
Rodina
[upraviť | upraviť zdroj]Má dcéru Carlu-Anastázii André, narodenú roku 1998. V máji 2001 si vzala kolegu kozmonauta Jean-Pierre Haignerého.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f IVANOV, Ivan, a kol. Космическая энциклопедия Astronóm [online]. Moskva: rev. 2009-01-20, [cit. 2009-12-28]. Kapitola Claudie André-Deshays (Haignere). Dostupné online. (po rusky)
- ↑ a b c d Astronaut biography. Claudie Haigneré (formerly André-Deshays) [online]. ESA, [cit. 2009-12-28]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ HOLUB, Aleš. MEK. Malá encyklopédia kozmonautiky [online]. REV. 2002-03-30, [cit. 2009-12-28]. Kapitola Sojuz TM-24. [ďalej len Holub]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Holub. [Cit. 2009-12-28]. Kapitola Sojuz TM-24. (po česky)
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Claudie Haigneréová
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Claudie Haigneréová na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
