Jean-Loup Chrétien
| Jean-Loup Chrétien | |
| francúzsky kozmonaut | |
.jpg) | |
| Št. príslušnosť | Francúzsko |
|---|---|
| Stav | neaktívny |
| Narodenie | 20. august 1938 (87 rokov) La Rochelle, Francúzsko |
| Iné zamestnanie | stíhací pilot |
| Hodnosť | brigádny generál Francúzskych leteckých síl |
| Čas vo vesmíre | 43d 11h 19m |
| Kozmonaut od | 1980 |
| Misie | Sojuz T-6, Sojuz TM-7, Sojuz TM-6, STS-86 |
| Znaky misií |  |
Jean-Loup Chrétien (* 20. august 1938, La Rochelle, Francúzsko) je prvý francúzsky kozmonaut, ktorý letel na ruskej kozmickej lodi Sojuz aj na americkom raketopláne Atlantis.
Život
[upraviť | upraviť zdroj]Mladosť a výcvik
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Bretánii. V roku 1959 sa dostal na tri roky do vojenskej leteckej školy École de l'Air. Potom slúžil v armáde ako stíhač a testovací pilot. V roku 1977 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa protivzdušnej obrany južného Francúzska. Od roku 1978 prechádzal sitom výberu z 430 adeptov z Francúzska na post kozmonauta, koncom roka 1980 nastúpil na výcvik v Hviezdnom mestečku s nohou v sadre. Je ženatý, má synov.
Lety do vesmíru
[upraviť | upraviť zdroj]Po prvýkrát letel koncom jari 1982 na palube Sojuzu T-6 na sovietsku orbitálnu stanicu Saľut 7. Spolu s ním z Bajkonuru vzlietol Vladimir Džanibekov, na stanici sa stretli s ďalšími tromi kozmonautmi Berezovojom, Lebedevom a Ivančenkovom, po týždni sa odpojili a vrátili na Zem po 189 hodinách letu. Svojim letom sa zaradil ako prvý občan Francúzska na 108 miesto medzi kozmonautmi Zeme.
Po druhýkrát bol v posádke lodi Sojuz TM-7 na jeseň 1988. Na štarte z Bajkonuru bol prítomný aj francúzsky prezident Francois Mitterrand. Trojčlenná posádka Volkov, Krikaľov a Chrétien sa so svojou loďou pripojila k orbitálnej stanici Mir, kde už pracovali Titov a Manarov. Celá pätica potom na stanici plnila pripravené úlohy, Chrétien mal na starosť 14 experimentov z pre neho vytvoreného programu Aragaz vrátane výstupu do otvoreného vesmíru (EVA). Po troch týždňoch sa Chrétien spoločne s Manarovom a Titovom v lodi Sojuz TM-6 vrátili späť na Zem.
Tretí let absolvoval vo svojich 59 rokoch na palube amerického raketoplánu Atlantis na jeseň roku 1997. Posádka bola medzinárodná, sedemčlenná: James Wetherbee, Michael Bloomfield, Vladimir Titov z Ruska, Scott Parazynski, Chrétien z Francúzska, Wendy Lawrenceová, David Wolf. Posledne menovaný na Mire zostal, namiesto neho sa na Zem vrátil Michael Foale z pôvodnej posádky Miru. So sebou mali vedecký modul Spacehab. Po 11 dňoch vo vesmíre Atlantis pristál na Floride, na pristávacej dráhe Kennedyho vesmírneho strediska.
Po letoch
[upraviť | upraviť zdroj]Po troch letoch, počas ktorých vo vesmíre strávil 43 dní, zostal v americkom Houstone v NASA, roku 2001 odtiaľ odišiel. V rokoch 2007-2008 sa stal členom vedenia firmy Tietronix Sotfware v Houstone.
Zdroje
[upraviť | upraviť zdroj]Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.
