Jean-Loup Chrétien

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Jean-Loup Chrétien
francúzsky kozmonaut
Jean-Loup Chrétien
Št. príslušnosťFrancúzsko
Stavneaktívny
Narodenie20. august 1938 (80 rokov)
La Rochelle, Francúzsko
Iné zamestnaniestíhací pilot
Hodnosťbrigádny generál Francúzskych leteckých síl
Čas vo vesmíre43d 11h 19m
Kozmonaut od1980
MisieSojuz T-6, Sojuz TM-7, Sojuz TM-6, STS-86
Znaky misiíSts-86-patch.svg

Jean-Loup Chrétien (* 20. august 1938, La Rochelle, Francúzsko) je prvý francúzsky kozmonaut, ktorý letel na ruskej kozmickej lodi Sojuz aj na americkom raketopláne Atlantis.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa v Bretánii. V roku 1959 sa dostal na tri roky do vojenskej leteckej školy École de l'Air. Potom slúžil v armáde ako stíhač a testovací pilot. V roku 1977 bol vymenovaný za zástupcu veliteľa protivzdušnej obrany južného Francúzska. Od roku 1978 prechádzal sitom výberu z 430 adeptov z Francúzska na post kozmonauta, koncom roka 1980 nastúpil na výcvik v Hviezdnom mestečku s nohou v sadre. Je ženatý, má synov.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel koncom jari 1982 na palube Sojuzu T-6 na sovietsku orbitálnu stanicu Saľut 7. Spolu s ním z Bajkonuru vzlietol Vladimir Džanibekov, na stanici sa stretli s ďalšími tromi kozmonautmi Berezovojom, Lebedevom a Ivančenkovom, po týždni sa odpojili a vrátili na Zem po 189 hodinách letu. Svojim letom sa zaradil ako prvý občan Francúzska na 108 miesto medzi kozmonautmi Zeme.

Po druhýkrát bol v posádke lodi Sojuz TM-7 na jeseň 1988. Na štarte z Bajkonuru bol prítomný aj francúzsky prezident Francois Mitterrand. Trojčlenná posádka Volkov, Krikaľov a Chrétien sa so svojou loďou pripojila k orbitálnej stanici Mir, kde už pracovali Titov a Manarov. Celá pätica potom na stanici plnila pripravené úlohy, Chrétien mal na starosť 14 experimentov z pre neho vytvoreného programu Aragaz vrátane výstupu do otvoreného vesmíru (EVA). Po troch týždňoch sa Chrétien spoločne s Manarovom a Titovom v lodi Sojuz TM-6 vrátili späť na Zem.

Tretí let absolvoval vo svojich 59 rokoch na palube amerického raketoplánu Atlantis na jeseň roku 1997. Posádka bola medzinárodná, sedemčlenná: James Wetherbee, Michael Bloomfield, Vladimir Titov z Ruska, Scott Parazynski, Chrétien z Francúzska, Wendy Lawrenceová, David Wolf. Posledne menovaný na Mire zostal, namiesto neho sa na Zem vrátil Michael Foale z pôvodnej posádky Miru. So sebou mali vedecký modul Spacehab. Po 11 dňoch vo vesmíre Atlantis pristál na Floride, na pristávacej dráhe Kennedyho vesmírneho strediska.

Po letoch[upraviť | upraviť zdroj]

Po troch letoch, počas ktorých vo vesmíre strávil 43 dní, zostal v americkom Houstone v NASA, roku 2001 odtiaľ odišiel. V rokoch 2007-2008 sa stal členom vedenia firmy Tietronix Sotfware v Houstone.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]