Alexandr Pavlovič Alexandrov

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Alexandr Alexandrov
kozmonaut NPO Energija
Alexandr Alexandrov v roku 2012
Alexandr Alexandrov v roku 2012
Št. príslušnosťZSSR/Rusko
Stavneaktívny
Narodenie20. február 1943 (81 rokov)
Moskva, Ruská SFSR, ZSSR (dnešné Rusko)
Iné zamestnanieletecký inžinier
Predchádzajúce zamestnaniekonštruktér
Čas vo vesmíre309 dní, 18 hodín, 2 minúty
Kozmonaut od1. decembra 1978
MisieSojuz T-9, Sojuz TM-3, Saľut 7, Mir
Kozmonaut do26. októbra 1993

Alexandr Pavlovič Alexandrov (rus. Александр Павлович Александров; * 20. február 1943, Moskva) je bývalý ruský kozmonaut. V aktívnej službe pôsobil od 1. decembra 1978 a do 26. októbra 1993. Je ženatý a má dve deti. V roku 1983 sa zúčastnil na lete v kozmickej lodi Sojuz T-9 a na päťmesačnom pobyte v orbitálnej stanici Saľut 7. Spolu s družicou Kozmos 1443 utvorila stanica orbitálny komplex. Veliteľom posádky bol V. A. Ľachov.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Mladosť a výcvik[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho rodičia pracovali v konštrukčnej kancelárii Koroľova. Alexandr po základnej a strednej škole absolvoval povinnú základnú vojenskú službu, potom nastúpil do závodu. Pri tom absolvoval večerné štúdium na Moskovskom vyššom technickom učilišti N. E. Baumana v Moskve, úspešne ho ukončil v roku 1963. Potom bol prijatý na konštrukciu riadiacich sústav kozmických prístrojov. Stal sa inžinierom, starším inžinierom, náčelníkom skupiny konštruktérov. Potom bol prijatý do Hviezdneho mestečka, kde bol v období od 1. decembra 1978 do roku 1980 kozmonaut čakateľ a v rokoch 1980 až do 26. októbra 1993 člen tímu kozmonautov. Pred letmi sa spolupodieľal na metodike príprav letov, pracoval v stredisku riadenia letov, potom sa podrobil nevyhnutnému výcviku. Je ženatý a má dve deti.

Lety do vesmíru[upraviť | upraviť zdroj]

Po prvýkrát letel ako palubný inžinier so Sojuzom 32 na orbitálnu stanicu Saľut 7, spoločne s ním z kozmodrómu Bajkonur odštartoval Vladimír Ľachov. Pracovali tam ako druhá základná posádka. Na stanicu bol pripojený zároveň Kosmos 1443 ako nákladná loď, po čase ju vystriedal so zásobami Progres 17 a po neplánovanom predĺžení letu aj Progress 18. V jeseni potom v poriadku pristáli s padákmi na Zem.

Druhý let mal za cieľ orbitálnu stanicu Mir. A zúčastnil sa ho tiež pplk Muhammad Ahmad zo Sýrie, veliteľom lode bol plk. Alexandr Viktorenko. Leteli z Bajkonuru v lete roku 1987 v kozmickej lodi Sojuz TM-3, pripojili sa na týždeň k Miru. Alexandr tam vystriedal člena základnej posádky Lavejkina a vrátil sa na Zem neskôr s loďou Sojuz TM-4.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Milan Codr. Sto hvězdných kapitánů. [s.l.] : Práce, 1982.

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]