Alfréd Wetzler
| Alfréd Wetzler | |
| slovenský spisovateľ | |
| Narodenie | 10. máj 1918 Trnava, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 8. február 1988 Bratislava, Slovensko |
Alfréd Wetzler (pseudonym Jozef Lánik) (* 10. máj 1918, Trnava - † 8. február 1988, Bratislava) bol slovenský spisovateľ, presvedčený antifašista, jeden z dvoch väzňov, ktorým sa podarilo ujsť z tábora smrti v Birkenau (druhým väzňom bol Rudolf Vrba).
Životopis
Narodil sa v robotníckej rodine. V rokoch 1936 - 1940 pracoval ako robotník v Trnave, v rokoch 1942 - 1944 bol väznený v koncentračnom tábore Osvienčime. Patril medzi 12 väzňov, ktorým sa za celú dobu existencie podaril úspešný útek z tábora. Ako prvý, spoločne s Rudolfom Vrbom, vyrozprával o hrôzach, ktorých tam bol svedkom. V rokoch 1945 - 1950 pracoval ako redaktor, v rokoch 1950 - 1955 bol robotníkom v Bratislave, v rokoch 1955 - 1970 pracoval v rezorte obchodu. Od roku 1970 bol na invalidnom dôchodku a žil v Bratislave, kde aj 8. februára 1988 zomrel.
1. januára 2007 mu prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič udelil štátne vyznamenanie Kríž Milana Rastislava Štefánika I. triedy in memoriam.
Tvorba
Už v roku 1945 vydal brožúru Oswienčim, hrobka štyroch miliónov ľudí, ktorá bola ohromujúcim svedectvom človeka, ktorý toto peklo prežíval dva roky. Napísal ju dokumentárne a faktograficky, čo len zvýšilo jej presvedčivosť. V roku 1964 sa k tejto téme vrátil ešte raz, tentokrát v beletristickej forme, keď vydal pod pseudonymom román Čo Dante nevidel. Literárny kritik Alexander Matuška o tejto knihe napísal, že je to náš najlepší román vo svojom žánri (druhé vydanie vyšlo v roku 1989). Vďaka Alfrédovi Wetzlerovi, ktorého v jednom zo svojich článkov historik Ivan Kamenec nazval „nechceným hrdinom“, sa svet po prvý raz už v roku 1944 dozvedel o tom, čo sa deje za bránami Osvienčimu.
Ocenenia
V roku 1997 mu prezident Michal Kováč prepožičal štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra II. triedy.